Skúsený zvodca

38. časť

Vošla som do bytu. Môj plán bol, že ho budem ignorovať a iba si pobalím veci a odídem čím skôr. Vedela som však, že sa mi to nepodarí. Vošla som do mojej bývalej spálne. Ani som sa neobzerala a zrazu som iba cítila štipľavé bolesť na mojom líci. Dave stál predo mnou. On mi proste surovo strelil facku, za nič pre nič. Mala som chuť mu to vrátiť ale nebudem sa na to ponižovať ako on. Až po chvíli som si všimla ako mi ukazuje niečo na mobile.

„To len aby si nemala zbytočné reči, že ty nie si zlatokopka ani štetka." Bol na mňa úplne hnusný. Zapozerala som sa na mobil a na obrázku som bola ja a Chris. A hádajte čo bolo na fotke. Na fotke bolo to ako sme sa bozkávali pri jazere. Áno presne tá stávka.

„To máš od koho?" skričala som po ňom.

„To nech ťa netrápi. Proste mi to len potvrdilo to čo som si aj myslel."

„Mysli si čo chceš. Aj tak ty si ten kto tu podvádza nie ja. Hanbi sa."

„Aj tak som ťa už nemiloval. A ona je stokrát lepšia ako ty."

„Áno máš pravdu. Stokrát taká kurva ako ja." povedala som a šla radšej preč aby som náhodou neschytala viac. Smerovala som ku skriniam.

„Všetko máš už zbalené. Nestrpím ťa tu už viac. Zober si to a vypadni. Máš tam všetko. Bol som dôkladní. Nechcem tu mať už ani tvoj vlas."

„Ok. Len aby si vedel. Som rada, že to skončilo takto ako by som si mala zobrať takého debila ako ty. Sprostý egoistický futbalista." povedala som a šla si po kufre a odchádzala. Mala som ho už plné zuby.

„Nezabudni pozdraviť Chrisíka. Nech si to s tebou poriadne užije." Ak toto vyslovil. Nemienila som tu už ďalej byť. Vzala som veci a utekala som čo najrýchlejšie. Nakoniec som aj ďakovala, že mi zbalil veci. Nechcela som byť v jeho prítomnosti už ani sekundu.

Ani som si nevšimla, že som začala plakať. Proste sa mi slzy liali z očí aj keď som bola viac naštvaná ako smutná. Najradšej by som teraz utiekla z reality a bola niekde sama na pláži.

Zahliadla som ako s Chris opiera o auto. Rozbehla som sa ešte viac a skočila mu rovno do náručia. To bola vec, ktorú sm teraz potrebovala. On sa tomu vôbec nebránil. Objal ma tak pevno ako vedel.

Po chvíli ma pustil a pozrel sa na mňa.

„Zo, on ťa udrel?" spýtal sa.

„Tak trošku ale to nevadí." Povedala som a snažila som sa usmiať.

„Čo si to on akože dovoľuje? Veď on si zapamätá, čo ti urobil."

„Prestaň Chris. Nechaj ho tak už." Povedala som lebo som videla, že Chris by sa najradšej rozbehol a šiel ho zmlátiť.

„Ale on ti ublížil..."

„ Máš pravdu ale on mi ublížil tým, že ma podvádzal. Nie tou fackou."

„Aj tým ti ublížil."

„Skôr by si mal vedieť prečo mi dal tú facku. Niekto nás odfotil ako sme sa pri jazere bozkávali!"

„To nemyslíš vážne? Ako nás niekto mohol odfotiť veď sme tam boli sami!" povedal.

„Tak asi sme neboli Chris. Niekto nás musel sledovať.."

„Ak zistím kto to bol tak nedopadne dobre!" naštvane hovoril Chris.

„Teraz to prosím neriešme Chris. Nechcem to už riešiť. Nič s ním." Povedala som a nastúpila som do auta. Chris ma nasledoval. Naštartoval a my sme vyrazili. Celú cestu som ho navigovala k mojim rodičom. Po dorazení mi vyložil veci von z kufru.

„Tak nech sa páči." Povedal Chris.

„Ďakujem ti veľmi pekne sa všetko Chris. Veľmi si to vážim. Snáď ti to niekedy budem môcť oplatiť." Povedala som a bez váhania som ho objala. Bol to skvelý pocit keď som mala pri sebe aspoň niekoho kto mi rozumel.

„Ty mne už oplácať nemusíš nič. Potom vyriešime to s tou fotkou. Teraz si pekne oddýchni a pondelok sa uvidíme v práci." Povedal a my sme sa rozlúčili. Chris nasadol do auta a odišiel a ja som vzala kufre a šla do môjho staronového domova.

Otvorila som dvere. Klúče som mala vždy pochopiteľne.

„Mami, oci? Je niekto doma?" zakričala som.

„Ahoj Zo, konečne si náš prišla pozrieť dcérka naša." začula som dôverne známy mamin hlas.

„Ach mami.. Keby len na náštevu. Stalo sa niečo hrozné.." povedala som smutne. Ak mama uvidela kufre tak pochopila.

„Čo sa stalo? Pohádali ste sa s Davidom? To nič uvidíš o týždeň budete hneď za dobre."

„Nie.. Rozišli sme sa. Ale nechcem to ďalej rozoberať. Potrebujem čas." Povedala som a objala som mamku. Ona bola taká zlatá, že mi rozumela a ďalej sa na Davida nepýtala.

„Dáš si niečo na jedenie? O chvíľu bude dopečený koláč." povedala a šla d kuchyne.

„Jasné mami. Tvoj koláč si nikdy nedám újsť." Povedala som a šla za ňou.

Sadla som si za stôl a pozerala ako mama kontroluje koláč v trúbe.

„Ešte takých 5 minút a vyberiem ho." Oznámila.

„Dobre. Inak ocko je práci?" spýtala som sa, keďže doma nebol. Možno vám príde trochu blbé, že volám rodičov mamka a ocko ako malé dieťa ale ja som predsa stále ich dieťa.

„Áno. Príde až večer. Tak si zatiaľ môžeme pozrieť nejaký super film a porozprávať sa ako ti to ide v práci." Navrhla.

„Platí. Len si najprv vybalím veci."

„Dobre. Choď. Ja ťa zavolám ak bude koláč už vychladnutý." Povedala a ja som šla.

Zvláštny pocit. Zasa v mojej starej izbe. Nebola som tu už dobrý rok. Ale nič sa tu nezmenilo. Vzala som kufre a veci vybaľovala. Trvalo to dosť dlho. A hádajte prečo? Lebo ten debil to tam len všetko nahádzal a bolo mu jedno, že mi to pokrčil. Ale tak čo by som chcela...

Pokračovanie nabudúce..

Tak, čo na to hovoríte?? Ďakujem vám za presiahnutie neuveriteľnej hranice 50K čítaní <3

Vaša Pattie5 <3