Skúsený zvodca

14. časť

A jeho výraz bol v skutku prekvapujúci. Na tvári mal úsmev. Nepotrebovala som slová ani nič, v momente som bola kludná, lebo som vedela, čo to značí. Postavila som sa zo stolička a podišla smerom k nemu. Prišiel ku mne a silno ma objal. Cítila som lásku a také menšie poďakovanie.

„No čo ako si dopadol? Hovor rýchlo lebo nemám čas." Odrhla som sa od neho a pýtala sa.

„Všetko je dobré. Robili mi nejaké testy a neviem, čo a že vraj mám len nejaký vred na čreve a z toho som aj odpadol, lebo som sa zle stravoval a nesmiem, čo takže mám teraz 2 týždne dietovať a potom sa prísť ukázať. A vieš, čo mi povedala jedna pekná sestrička??" Hovoril mi a popritom sme vychádzali z nemocnice.

„No čo ti taká povedala?" spýtala som sa ho aj keď som vedela, že to bude zas provokácia.

„Že vraj dávno takého sexy futbalistu ako som ja nevidela." Zasmial sa.

„A ani neuvidí. Lebo všetci takýto sú už zadaní." Zasmiala som sa a vyplazila Davovi jazyk.

„Ale uvidieť môže a aj chytiť." Provokoval ďalej.

„Dobre ty provokant môj aspoň už viem dôvod tvojho úsmevu ale teraz ta už budem musieť opustiť a ísť vybavovať ti papiere. Takže sa maj. Ľúbim ťa." Povedala som mu a dala bozk.

„Aj ja teba." Povedal David a pri odchode mi zakýval.

Teraz ma čaká asi 20 minútové pešovanie k úradu a potom vybavovanie. To vám tu rozoberať nebudem, to by nikoho nezaujímalo.

Takže konečne som skončila a teraz ísť domov. Stihla som to celkom dobre takže sa v pohode stíham aj naobedovať. Dúfam, že Dave niečo uvaril a keď nie tak si dám len niečo rýchle. Hlavne aby som nebola hladná.

„Ahoj láska som doma." Povedala som po vojdení domov. No nikto sa mi neozval a to znamenalo, e tu Dave nie je. V chodbe na skrini bol nalepení lístok: Láska volali ma do práce vrátim sa až večer. :*

Takže som tu sama, ale to mi nevadí. Aj tak o chvíľu odchádzam. Stále ma prekvapuje Davidov prístup s tými lístočkami. Je to veľmi zlaté, že mi miesto SMS napíše lístok ako v dávnych časoch. Neviem ale mne to príde hrozne romantické. Dobre nie je čas strácať čas musím sa ísť pobaliť a najesť.

Do môjho kozmetického kufríku som nahádzala len veci, ktoré som mala niekde inde. Väčšinou mám stále všetko v ňom. Musela som ešte dezinfikovať štetce a potom som sa mohla ísť najesť.

Na mobile som si pustila hudbu aby mi to šlo svižnejšie. Dave nič nenavaril, keďže šiel preč. Otvorila som chladničku a prekukla ju pohľadom. Rozhodla som sa, že si rýchlo urobím na panvici kuracie mäso a vložím ho do tortilly aj s nejakou zeleninkou. Taký fajný svieži obed. Pustila som sa do prípravy. Sporák som rozohriala a položila naň panvici aj s olejom. Začala som pražiť mäso a zatiaľ som naparila tortillu, nakrájala šalát, paradajky a uhorku. Všetko vložila dnu a zabalila. Zjem to po ceste.

Zoberiem kufor, kabelku, obujem sa a vyrazím. Kufor je celkom ťažký. Ale našťastie idem MHD. Také celkom v pohode. Asi by sme mali začať riešiť to auto a začať šetriť, lebo takto je to hrôza a hlavne teraz keď budem pracovať takto.

Cesta trvala nejakých 15 minút autobusom a ja som sa dostala na miesto určenia. Vonku ma už čakala slečna. Bola to blondínka s neuveriteľne krásnymi modrými očami. Vošli se ku ňej do bytu a ona ma zaviedla ku nej do izby. Sadli sme si na gauč a začali riešiť líčenie. Mimochodom stihli sme si potykať. Volá sa Mischell.

„Takže , je to maturitný ples a chceš mať líčenie, čo najvýraznejšie. Najlepšie trblietavé s čiernou linkou a umelými riasami. K tomu červený rúž v odtieni tvojich šiat a dokonale vykontúrovaná tvár."

„Áno presne tak ako ste to povedali." Potvrdila mi líčenie a my sme sa do toho pustili.

Mischell si sadla na stoličku, ja som roztvorila kufor a začala som očami. Mala som riadny stres. Bála som sa, že to pokazím a tým pokazím tuto slečne celý maturitný ples a to by som bola nerada.

Líčenie mi trvalo dobré dve hodiny. Vyšlo mi to priam výborne. Len som dúfala, že sa to bude páčiť aj jej.

„Takže už končím. Môžeš sa pozrieť do zrkadla. Dúfam, že si spokojná." Povedala som Mischell. Ona vzala zrkadlo a pozrela sa doň. Videla som na jej tvári úžas.

„No ty kokóós. Je to neuveriteľné. Toto som ja?? Veď vyzerám úplne dokonalo." Mischell ma zahadzovala chválením a ja som sa len červenala a počúvala ju.

„To som veľmi rada, že si spokojná. Dúfam, že sa vám ten ples vydarí." Poďakovala som a popriala som jej. Ďalej sme sa ešte chvíli porozprávali dokým neprišla pani, ktorá jej mala robiť vlasy. Mala neskutočne krásne šaty. A make up o tom ani nehovorím. Ale no dobre nejdem sa vychvaľovať. Oproti tým mojim, čo som mala ja na maturitnom plese. Tie moji boli nič moc.

„Máš veľmi krásne šaty." Pochválila som jej ich.

„Ďakujem. Kúpila som si ich v Paríži." Povedala mi s úsmevom. V Paríži?? Tak táto asi má na to. Radšej sa na cenu ani nepýtam aby ma náhodou nevystrelo.

„Prajem ti aby si si ten ples užila a aby vyšlo všetko podľa tvojich predstáv a hlavne aby sa nestal nejaký trapas ako mne." Zasmiala som sa a bola som pripravená jej to porozprávať.

„Aký trapas no rozprávaj to by ma zaujímalo." Vyzvedala, čo som úplne čakala.

„ Celý večer prebiehal v pohode. No potom nastala tá chvíľa, že už každý bol dosť pripitý a už to bolo skôr opičinec ak ples. No a tak isto bol na tom aj môj partner. Zrazu mi nejak prišlo zle. Bol tam hrozne vydýchaní vzduch no tak som utekala von z miestnosti a môj priateľ za mnou. A čo sa nestalo....

Pokračovanie nabudúce

S pozdravom Pattie5 :)