Skúsený zvodca

30.časť

Asi po trištvrte hodine vyšiel von doktor.

„Vy ste tu s tým pánom?" spýtal sa ma, keďže nevedel ani ako sa Chris volá.

„Áno. Ako je s ním?" vyzvedala som.

„Malo by to už byť v poriadku. Bola to otrava alkoholom. Jedno šťastie, že ste ho doniesli v tom najlepšom čase. Ak by ostal bez pomoci ešte polhodinu, tak by to mohlo skončiť aj smrťou. Museli sme mu urobiť výplach žalúdka a dali sme mu infúziu. O také 2 až 3 hodinky ho prepustíme." oznámil mi doktor.

„To som rada, že je všetko poriadku. Môžem ísť za ním?"

„Áno poďte. Už je riadne pri vedomí."

Vošla som s doktorom do ambulancie a tam som videl ako Chris ležal na nemocničnej posteli a bol napojený na infúziu. Podišla som k nemu. Jeho tvár vyzerala strašne ale stále to bolo lepšie ako predtým. Mal zatvorené oči. Pravdepodobne spal. Prisadla som si vedľa postele.

Pozerala som naňho. Stále mal zatvorené oči. Nechcela som ho budiť a tak som iba ticho sedela. Pozorovala som ako mu kvapká infúzia. Išlo to strašne pomaly. Aj ja som začala zaspávať a tak sa aj stalo. Na chvíľu som zadriemala. Otvorila som oči ale stále sa nič nezmenilo. Pozerala som na Chrisa a on mi zrazu chytil ruku. Normálne som sa zľakla. Trošku som to nechápala, keďže stále spal. Ale nechala som to tak.

Už ma to čakanie začalo nudiť. Mojej hlavy sa zmocnili myšlienka a ani som si neuvedomovala, že ich vlastne hovorím na hlas.

„Ach Chris. Je mi tak ľúto, čo sa stalo. Čakala som sa že sa bude piť a všetko ale až takto? Asi som rada, že som dostalo práve teraz. Bohvie, čo by sa stalo keby som sa opila aj ja. Možno by si tu už ani nebol. Možno by sa stali ešte ďalšie zlé veci. A ten bozk... Popravde som ho čakala ale ja už neviem čo si mám myslieť čo mám robiť...." vyslovovala som potichu svoje myšlienky a v tom som si všimla ako sa Chris pohol.

„Chris už si hore?" spýtala som sa aby som sa uistila, že už sa fakt zobudil.

„Kde to som?" ozval sa a otvoril oči.

„Kľud len lež. Si v nemocnici." Upokojovala som ho.

„Čo sa stalo?"

„Nad ránom som sa zobudila a našla som ťa ako si zvracal krv. Tak som ťa odviezla do nemocnice. Mal si otravu alkoholom ale už to bude v poriadku. O chvíľu ti dokvapká infúzia a môžeme ísť späť. Len dúfam nevadí, že som si požičala tvoje auto.."

„Preboha. To sa vážne stalo? Ty sa ešte ospravedlňuješ? Veď si mi zachránila život!"

„Tak trochu áno. Idem zavolať sestričku, lebo už ti odkvapkala infúzia." Povedala som a odišla.

Sestrička Chrisa odpojila. Ešte sme museli niečo podpísať a smerovali sme k autu.

„Zoey?" oslovil ma.

„Áno Chris?"

„Ďakujem! Bez teba by som tu už asi nebol."

„To nestojí za reč. Spravila som len to čo by urobil každý. Inak asi nás budú všetci hľadať. Nikto o tom nevie."

„Tak sa to dozvedia."

Nasadli sme do auta. Ja som riadila a Chris sedel vedľa. Celú cestu sa pozeral na mňa. Aj ekď som sa vkuse pozerala na cestu cítila som jeho pohľad.

„Chris nevadí ti, že niekto iný šoféruje tvoje auto?" spýtala som sa ho, lebo moje skúsenosti hovoria, že toto chlapi nemajú radi.

„Obvykle áno ale ty máš dovolené všetko." Odpovedal. Jeho odpoveď ma zaskočila. Vedela som kam toto všetko speje.

„Aha. Tak dobre." Radšej som už bola ticho.

Zaparkovala som pred chatou s spolu s Chrisom sme vystúpili. Vošli sme dnu a všetci na nás pozerali ako keby sme prišli z Marsu. Zrazu sme započuli ako niekto zakričal.

„My vás chápeme potrebovali ste súkromie na hoteli."

No výborne. Teraz si všetci myslia, že sme boli niekde na hoteli spolu spať. Tak to som akože fakt super dopadla.

„Neviem čo si akože myslíte ale Zoey mi zachránila život. Akurát sme sa vrátili z nemocnice. Mal som otravu alkoholom..." vysvetľoval všetko Chris.

Každý sa len uchechtával a vôbec to nebrali vážne. Pomaly sa každý vytrácal a my sme iba započuli, že sme si lepšie výhovorku vymyslieť nevedeli. A to ma fakt dorazilo. Mala som úplne skazenú náladu.

Chris povedal svojmu zástupcovi, že on dnes nikam nemôže ísť, že na aquaparku musia ísť sami. Dal mu lístky a šiel do izby.

Ja som išla tiež do izby aby som sa konečne prezliekla. Všetci sa už balili do bazénov a v chate nastal rozruch. Rozhodla som sa, že pôjdem za Chrisom. Ako som vyšla z izby, všetci na mňa strašne zízali. Kolegyne nahodili pohľad typu „ty mrcha on mal byť môj". Začula som dokonca aj pár narážiek na mňa a Chrisa ale prestala som počúvať.

Zaklopala som na Chrisove dvere.

„Ďalej.." ozvalo sa.

Otvorila som dvere a vstúpila dnu.

„Ahoj Chris. Ako ti je?" spýtala som sa ho.

„Ahoj. Už lepšie. Prečo sa nebalíš? O 5 minút odchádzate."

Pokračovanie nabudúce..

Nová časť je za vami a teraz vám neostáva nič iné ako zasa čakať na tú daľšiu. Dúfam, že sa vám páčila. :) Budem rada za každú podporu. Ste vážne užasní. Tie čísla sú neuveriťelné. ĎAKUJEM. <3 Vaša Pattie5