Skúsený zvodca

7.časť

Nechal mi na nočnom stolíku lístoček, na ktorom stálo:

Dobré ránko, v kuchyni na stole máš lievance. :*

Veľmi som sa potešila. On mi urobil ešte aj raňajky v tom zhone. Vybrala som sa do kuchyne a vtom mi napadlo. Veď ja som zabudla povedať Davidovi, že ja idem večer na tú masáž. Nevadí napíšem mu smsku dúfam, že sa nenahnevá. Zavolám Nicol, či nejde so mnou ale asi nie. Zdá sa mi, že mi hovorila, že niečo už má. Pre istotu jej ešte zavolám.

" Ahoj, Nicol."

"Ahoj Zoey. Potrebuješ niečo?"

" Kam to ideš dnes?"

" Idem do kina s Elis. Ideme na ten nový romantický film. Prečo?"

" Ja len, že či nejdeš so mnou ale tak asi nič."

" Tak nám to začína o piatej, takže nemožné to stihnúť nejak."

" To nič viem kde to je. Pôjdem autobusom."

" Akurát sa pozerám na ten poukaz a čítam, že plus darček."Čo mi dá pusu zadarmo či čo? " vybuchla som to smiechu. No Nicol do smiechu nebolo. Po mojom smiechu nastalo ticho.

"Nicol?? si tu??" spýtala som sa jej.

" Dobre som počula, že tam máš napísané, že darček??" hovorila úplne zhrozene.

"Áno dobre si počula. Čo hovoríš akoby som prišla z Marsu?" pýtam sa jej.

" Ale nič. Spomeň si, čo som ti hovorila na začiatku o salóne. Uži si to. Ahoj." povedala a zložila.

 No to malo, akože čo znamenať? Bola taká vážna ako keby ma tam chceli zabiť. Dobre nechám to tak idem sa konečne najesť lebo som hladná ako vlk. Tie lievance sú fakt vynikajúce. Po dojedení s arozhodnem umyť riad a trochu poupratovať. A potom pôjdem na tú masáž. Stále mi chodí po rozume ten telofonát s Nicol a ten darček. Normálne rozmýšlam, či tam vôbec ísť. Nebudem zbabelá a pôjdem tam no.

O pár hodín pozdejšie..

Akurát som sa domalovala s obliekla sa. Ešte napíšem Davidovi sms a môžem utekať na autobus.Akurát sedím v autobuse, vyberám mobil a pustím si hudbu. Rozmýšlam síce viem kde je ten salón a nwm cestu od autobusky. Musím si nájsť mapu na mobile lebo inak sa tam nedostanem.

Akurát som pred salónom. Len tak tak som sa sem dostalo a trvalo mi to aj trochu dlhšie takže meškám asi 10 minút. Rýchlo výdem hore ku dverám a vojdem dnu. Je tu celkom prítmie. Svieti len pár svietiel. Pozriem na pult recepcie ale tam nikto nesedel. Vlastne tu nebol nikto. Zrazu som začula kroky. Srdce mi hrozne búši. Preboha prečo ma tu volal dávno po otváracích hodinách. Prečo tu nikto nie je. Začal sa ma zmocnovať strach. Prečo mi vlastne dal tú poukážku. On mi chce  niečo urobiť. Preboha, pomoc.

" Meškáte, poďte za mnou." počula som jeho hlas a šla za ním so strachom ako keby ma šiel zavraždiť.Viedol ma po dlhej chodbe.

" A to ma budete masírovať vy osobne?" spýtala som ho. 

" Áno, ale ak máte problém zoženiem vám niekoho iného." odpovedal mi docela hnusne.

" Ja som to tak nemyslela len sa pýtam." povedala som mu. Otvoril dvere a mne sa poskytol pohľad na masážny salón. Bolo tam masážne kreslo alebo lehátko neviem ako to nazvať. Nejaké to náradie. Paraván s potiskom kvetov a krásne tam voňalo.

" Chodťe sa vyzliecť za parván an stoličke máte uterák." prikázal mi a ja som poslúchla. Prišlo mi ako keby ma sledoval no hrozné pocity som mala. Inak povedané hrozne som sa bála. Bol taký tajomný a stašidelný.

" Nohavičky si nechajte." zakričal mi. Aspoň táto správa ma potešila. Fakt mi prišlo blbé ísť tam úplne nahá iba v uteráku. Bola som už hotová a vyšla som von zabalená v uteráku.

"Môžte si ľahnúť." povedal a ja som poslúchla. Ležala som tam takmer nahá a on si šiel po nejaký krém, či čo to je. Začal ma masírovať. Bolo to priam božské. Veľmi mi to vpadlo vhod. Jeho ruky boli jemné no zároveň silné a mužské. Ja som zatiaľ rozmýšlala. Stále mi nešlo do hlavy prečo si vôbec ku mne sadol a prečo toto všetko. Nechápem to aleže absolútne. Je hrozne zvláštny ale masíruje vynikajúco. Pri tých myšlienkach som si ani nevšimla, že hrá nejaká hudba. Hralo niečo ukludnujúce. Normálne som skoro zaspávala také to bolo príjemné. Na chrbát mi dával rôzne zábaly a dokonca aj tie lávové kamene. Celý čas bolo ticho a nikto nevydal zo seba ani slovko. Bolo počuť len naše dýchanie povzdychy a v pozadí hudbu. Už chápem prečo to Nicol tak vychvalovala. Toto by som chcela každý deň tak je to úžasné. 

Zrazu sa jeho ruky presúvali stále nižšie a nižšie....

Pokračovanie nabududúce...