Skúsený zvodca

16. časť

Ráno som sa zobudila a hneď prvé, čo som urobila, bolo, že som vzala mobil aby som zavolala Tine. Len som dúfala, že ju nezobudím. Mobil som odblokovala, ťukla na kontakty a vytočila Tinino číslo. Mobil som si priložila k uchu a počúvala. Mobil chvílu zvonil no potom Tina zdvihla.

„Prosím." Ozvalo sa.

„Ahoj Tina, to som ja." Pozdravila som ju.

„Ahoj Zoey." Odzdravila.

„Tam kde sa stretneme dneska? Mohli by sme sa ísť najesť alebo si niekam sadnúť. Čo myslíš?" Spýtala som sa.

„Tak kludne. Príď ku mne niekedy okolo obeda a už sa rozhodneme kam pôjdeme." Povedala.

„Dobre tak ja prídem. Dúfam, že som ťa nezobudila."

„Nie nie, ja už som dávno hore."

„Dobre tak sa zatiaľ maj."

„Ahoj."

Dokončili sme hovor. Ja som mobil položila na stôl a vybrala sa do kúpeľne. Tam som si spravila ako stále rannú hygienu, učesala som sa a namaľovala. Nič extra, iba také nude líčenie. Potom som sa presunula k skrini a vybrala som si oblečenie. Zatiaľ som si obliekla iba tepláky a obyčajné tričko. David je ako každý pracovný deň v práci.

Na raňajky som si urobila toasty so šunkou a syrom. Potom som si zašla urobiť poriadok v tej mojej kozmetike. Očistila som štetce a ostatnú kozmetika, ktorá bola zašpinená. Išla som na notebook aby som si dohodla ďalšie stretnutie so zákazníčkou. Konkrétne v sobotu ráno mám ísť líčiť nevestu na svadbu. Zatiaľ mi to veľa nezarába no dúfam, že ma príjmu do toho salónu a ja budem potom líčiť už len cez víkendy poprípade po pracovnej dobe. Aspoň budem mať stály plat a budem si môcť dovoliť kúpiť viac líčidiel a kozmetiky.

Ako som to tak upratovala rozhodla som sa, že si idem nalakovať nechty. Vybrala som si mentolový lak. Pustila som si video na youtube a lakovala si nechty. Bolo 11:45 a ja som sa rozhodla, že by som sa mohla už prezliecť a vyraziť k Tine.

Obliekla som si kvietkované legíny a k tomu biele tielko. Na to som si dala riflovú bundu a dnes som mala náladu na lodičky. Tak si obula biele čierne lakované dosť vysoké lodičky. Do malej čiernej listovej kabelky som si vložila potrebné veci a vyrazila som.

K Tine domov mi to trvalo asi 10 minút cesty. Samozrejme som ju strávila so slúchadlami v ušiach. Vyšla som hore po schodoch a zazvonila som. Otvorila mi Tinina mamka.

„Dobrý deň, prišla som za Tinou." Pozdravila som.

„Ahoj Zoey, poď daľej." Pozvala ma dnu. Ja som už samozrejme mierila k Tininej izbe. Otvorila som dvere a videla som ako sa Tina pripravuje.

„Ahoj Tina, už som tu."

„Ahoj, počkaj ešte si dám špirálu a môžeme vyraziť."

„Ideme niekam na obed dúfam lebo ja umriem od hladu." Povedala som s nádejou.

„Jasná, ja taktiež." Zasmiala sa Tina. Akurát sa Tina do líčila. Vzala kabelku a my sme vyrazili.

Rozhodli sme sa, že pôjdeme na kebab. Obe ho milujeme. Cestou sme sa rozprávali. Tina mi rozprávala, čo zažila v škole, koho spoznala a všetko. Ja tak isto. Porozprávala som jej všetko. Dali sme si kebab k tomu colu a rozprávali ďalej. Po obede sme sa vybrali ešte poobzerať čo majú nové v obchodoch, keďže Tina si chcela kúpiť kožušinovú vestičku. Už sme sa len rozlúčili a vybrali sa každá domov.

Doma som sa prezliekla a pripravila niečo na večeru aby sme boli s Davom najedení. Dave mal prísť o takú hodinku. Išla som si dať ešte sprchu. Dave prišiel domov. Dali sme si večeru a normálne sme sa rozprávali.

„Dave musím ti niečo povedať, síce dosť pozde ale najprv som o tom ani nerozmýšlala no potom ma Nicol prehovorila." Začala som.

„O čom hovoríš?" spýtal sa Dave.

„Vieš ako som bola pred týždom na tej masáži no a to ej taký salón kde sú aj kozmetičky a kaderníčky. No a ponúkli mi prácu kozmetičky, lebo im odchádza pôvodná na materskú. No ja som to najprv ani nebrala do úvahy. No Nicol mi povedala nech tam idem, že určite tam bude dobrý plat a chodia tam dosť prestížny a prachatý ľudia. No a sám vidíš, že som vačšinou len doma a za to líčenie si veľa nezarobím. No a zajtra mám prísť na pohovor. Čo na to hovoríš?"

„ Tak ja neviem. Ale tak je to pravda, že si vkuse len doma a aj tak nie sme spolu, takže by to bolo aj dobre. Len škoda, že to máš skoro hodinu cestu z domu. Ale veď uvidíš po čase." Povedal mi svôj názor Dave.

„Ja viem a ešte som chcela povedať, že keď ma tam vezmú a ten plat bude celkom vysoký, tak by sme si mohli po čase kúpiť auto. Fakt by nám bodlo. Veď máme predsa obaja vodičský preukaz." Navrhla som Davovi.

„No tak to nie je zlý nápad."

„No aj ja si myslím." Povedala som.

„Aj ja by som mal jeden návrh." Povedal Dave.

„No tak to som zvedavá, že aký."

„Nejdeme...

Pokračovanie nabudúce..