Skúsený zvodca

10. Časť

  V sekunde som sa otočila a so slovami čo si to dovoluješ som dotyčnému vlepila facku.... 

"Auu preboha čo robíš Zoey veď tom som ja." spoznala som Davidov hlas.

" Ježiši prepáč láska moja ja som myslela, že to je niekto cudzí. Mohol si sa aspoň ozvať a nie ma takto vystrašiť. Vlastne si za to môžeš sám." najprv som hovorila s ľútostou a potom so smiechom.

" Aspoň vidím, že mám vernú ženu." a dal mi krásny bozk. " Prišiel som sa ešte rozlúčiť, lebo už sa ide hrať. Uvidíme sa cez polčas. Ľúbim ťa." povedal a v momente sa vytratil. Ani som si už nevšimla a bola som na rade. Kúpila som si čipsy a k tomu cocacolu. Asi to "najzdravšie" čo tam mali. Zaplatila som a vybrala sa spať an svoje miesto. V momente ako som si sadla vchádzali hráči na ihrisko a medzi nimi aj moja láska. Dnes mali biele dresy. Tie sa mi páčia najviac. Súperi mali zas červené, ktoré neboli nič moc, boli také gýčové. Komentátor predstavoval tími hráčov a hovoril všetko okolo. Teraz bola tá najlepšia príležitosť odfotiť Thoma a poslať to Nicol. Odfotila som ich Thoma zakrúškovala a spolu so správou: Pozri kde máš chlapa :D som jej to poslala. Mobil som odložila a pozerala som futbal. Išlo im to celkom dobre. Zo sledovania ma vytrhol zvuk mobilu. Mobil som vytiahla z kabelky a odblokovala ho. Hneď som vedela kto mi píše. Veď predsa Nicol.
Nicol: To je Thom? Vidím dobre? :O

Zoey: Áno :D Dnes som sa dozvedela,že hrá futbal s Davom.

Nicol: Zaujímavé, že mi ani nespomenul,že hrá futbal o.O

Zoey: Tak ja nwm no :D

Nicol: Si ma mala brať so sebou ty sviňa :D :D

Zoey: No dovoľ :D :D no už daj pokoj chcem pozerať zápas :P

Nicol: Tak čááu :D :*

Zoey: Papa :D potom sa hlásim :*

Dopísala som s Nicol a mobil späť odložila. Stav bol stále 0:0 a to už hrali dobrú polhodinu. Ani neviem kam som sa pozerala, len som započula Góóól. Celá tribúna skandovala a všetci sa tešili. Zrazu sa k divákom ozval komentátor: " V 37 minúte a 23 sekunde po tažkom boji o loptu a klučkovaní zvýšil stav na 1:0 náš domáci útočňík s číslom 7." ešte niečo kecal no ja som už nepočúvala. Veď 7 je môj David a ja som nevidela ako dal gól. Ach. Akúrat vtedy nedávam pozor. Tak čo už. Svojim zrakom som preskenovala všetkých hráčov, na ktorých bolo vidno radosť. Zastala som pri Davidovi. Po chvíli sa naše pohľady stretli a ja som mu ukázala široký úsmev. On sa tam začal predvádzať aký je úžasný. A potom mi poslal vzdušnú pusinku. Bolo to veľmi zlaté od neho. Hrali dalej a dalej. Komentátor zahlásil polčas a 15 minútovú prestávku. Hráči sa presunuli k svojim trénerom a následne do šatní. Z čiel im stekali kvapky potu. Bolo vidno,že sú riadne vyčerpaný. Veď kto by vládal 45 minút vkuse pobehovať za loptou. Mňa by to nebavilo. Neznášam behanie. Zrazu ma niekto zo zadu objal.

" Dave ešte si sa nepoučil takto ma strašiť? " spýtala som sa s vedomím,že to je zasa on.

" Ešte nie." povedal s dal mi pusu na líce a spýtal sa ma: " No ako som hral?"

" Priam vynikajúco ako vždy. A nabudúce sa o tú loptu aj podeľ."

" Vieš,že nerád nahrávam." zasmial sa.

"Fuj smrdíš. Vypadni o do mňa ty smrad." vyplazila som mu jazyk.

"Ja,že som smrad? No počkaj to si vybavíme. Teraz nemám čas." vyhrážal sa mi a ja som sa iba rehotala.

"No určite." vyplazila som ho zas.

" Len aby si mala ísť ako domov moja zlatá." vysmial sa mi,postrčil do mňa a odišiel.

Zatiaľ som napísala Nicol aký je stav. Sranda bude keď sa dajú s Thomom dokopy. Aspoň budeme pozerať zápasy spolu. Len nechápem prečo jej to ani nespomenul. Ako keby sa za to hanbil.Komentátor zahlásil štart druhého polčasu. Hráči vybehli na ihrisko a začali hrať. Všade bolo počuť len piskot rozhodcu a povzbudzovanie divákov. Zrazu si ku mne niekto prisadol. Bol to ich tréner.
"Máš veľmi šikovného futbalistu doma!" prihovoril sa mi.

" Ja to viem a som naň nesmierne hrdá."

" On má na to dotiahnuť to do najlepších tímov."

" Tak si ho tu radšej dobre strážte." zasmiala som sa.

Tréner sa zasmial tiež, išiel mi niečo povedať, no vyrušilo ho ostré pískanie. Otočili sme sa smerom na ihrisku a vtom nám úsmev zamrzol. Uvideli sme...

Pokračovanie nabudúce...