Skúsený zvodca

39. časť

Veci som si akurát vybalila a mamka ma akurát zavolala. Bola som rada, že mám takú skvelú mamu. Sadli sme si do obývačky, pustili niečo v televízii a začali sme kecať. Mamka som vyrozprávala ako mi to ide v práci ale pasáž s chatou som radšej vynechala. Nechcela som naznačovať nič so mnou a Chrisom. Proste som to nechcela riešiť. S mamou mám skôr kamarátsky vzťah.

Vlastne celá sobota prešla veľmi rýchlo. Ani som sa nenazdala ako. V nedeľu som plánovala pracovať. Zatiaľ som rodičom nevysvetľovala čo presne sa stalo a ani to nemám v blízkej dobe v pláne. Nedeľa prešla ako voda a nastal pondelok. Konečne som mohla robiť to čo som milovala.

Ráno som sadla na autobus a šla som. Ako som tak rozmýšľala. Už mám dosť peňazí našetrených takže eventuálne by som si aj mohla kúpiť auto. Len bude ťažké si vybrať, keďže sa do áut vôbec nevyznám ale snáď mi Chris pomôže s výberom. Vyzerá, že on autá priam miluje.

„Ahoj Mel." Pozdravila som sa jej keď som vošla do práce. Dnes tu bola výnimočne skoro. Väčšinou som prišla ja prvá. Ako som tak prechádzala k môjmu salónu, videla som, že sú tu všetci a nechápala som prečo.

„Ahoj Charlie, prečo sú to všetci tak skoro?" spýtala som sa jej keď som ju stretla.

„Ahoj Zo. Veď Chris povedal, že dnes chce s nami niečo riešiť s máme tu byť skôr. Tebe to nepovedal?" povedala Charlie a vtedy mi to došlo.

„Ja ho zabijem!" skríkla som a okamžite som odchádzala. Charlie na mňa len nechápavo hľadela a šla preč tiež.

Ani som sa neunúvala klopať a vletela som do Chrisovej kancelárie.

„Ty si normálny. Ty tu všetkých zavoláš a chceš vyšetrovať kto nás odfotil. Tam prídeš a všetkým vyklopíš, že sme sa s Davom rozišli a že my sme sa bozkávali pri jazere", nedávala som mu priestor sa ozvať iba som po ňom kričala „To si rovno mohol dať do rozhlasu vyhlásiť a dať štátne pátranie po tom debilovi, čo nás sledoval.

„Zoey.. pokoj."

„Pokoj? Jasne som ti povedala, že to nechcem riešiť a ty hneď v prvý deň vyhlásiš pátranie!"

Prišiel ku mne bližšie a prehovor s úplným kludom.

„Zo! Ja nejdem riešiť to, čo sa stalo na chate. Zavolal som všetkých preto lebo som im chcel oznámiť, že idem rozširovať salón. Rozhodol som sa pristavať ďalšiu časť a tam urobím fitness."

„A mne si to akože kedy chcel oznámiť? Ani si mi nepovedal, že mám dôjsť skôr myslela som si, že to naschvál aby ja som o tom nevedela."

„Prepáč Zo. Chcel som aby to bolo prekvapenie aj pre teba. A nehovoril som ti to lebo viem, že chodíš aj tak skôr." povedal.

„No tak ďakujem. Lepšie načasované prekvapenie ani nemohlo byť." povedala som.

„Prepáč Zo. Nechcel som aby sa stalo to." chytil mi ruku.

„To je už jedno." povedala som a šla som preč.

„Zo. Choď rovno na recepciu. Tam máme stretnutie." povedal a ja som bez slova odišla.

Dúfala som len v jednu vec, že nikto nepočul ten môj krik. Lebo kebyže áno, tak som si posrala celý minimálne nabudúci mesiac. Na recepcii som si sadla ku Charlie a všetci sme už len čakali na Chrisa.

Prišiel. Všetkým vysvetlil, čo má v pláne. A my sme len počúvali. Kto mal nejaký nápad mohol ho povedať a to bolo všetko. A kvôli tejto debiline možno niekto vie, že už nie som s Davom a že sme sa s Chrisom bozkávali, no výborne.

Všetci sa rozišli na svoje pracoviská a pondelok sa mohol začať. Bolo celkom rušno ale dne smi to absolútne nevadilo. Aspoň som na nič nemyslela. S Charlie sme šli na obed a práca zas pokračovala. Od rána som Chrisa nestretla a bola som aj rada. Kvôli nemu sa to asi pokazilo. Ale zatiaľ som si nič nevšimla čo bolo zvláštne. Nikto sa ma nič nespýtal ani na mňa nezazerala a to my trochu nešlo do hlavy.

Domov som šla ako vždy autobusom a len som sa modlila aby som náhodou nestretla Davida. Už len jeho ksicht mi chýba k dnešnému dňu.

Doma som nemala veľmi náladu na rozprávanie atak som do skoro celý čas bola v izbe. Upratovala som si ju a rozmýšľala som čo bude ďalej. Určite tu nechcem ostať na trvalo. Budem si musieť nájsť nejaký podnájom. Myslím, že s mojim platom si to určite môžem dovoliť. Ale to si musím premyslieť čo a ako.

Večer som si ľahla do postele a pozerala seriály. Konečne som mala od sveta pokoj.

Ráno som vstala a všetko rutinne urobila. Vôbec som nemala náladu. Nevedela som čo mám robiť. Skôr či neskôr sa ma niekto spýta ako to ide s Davom poprípade kedy bude svadba. Riešiť to budem musieť tak či tak.

Deň nejak prešiel ale ja som sa cítila ako duch. Bola som pomalá nič sa mi nechcelo a vôbec som sa neusmievala.

Stále som len rozmýšľala a už ma z toho chytali depky.

Išla som už domov ale Melisa ma zastavila.

„Ahoj Zo. Nelson chce aby si prišla do jeho kancelárie pred tým ako odídeš." povedala.

„Tak mu odkáž, že niekedy inokedy. Teraz nemám čas. Pracovná doba mi už skončila. Povedala som hnusným tónom a odišla som bez rozlúčenia.

Vlastne ani nechápem, prečo som k nemu zlá. Nič hrozné neurobil. To skôr ja. Doma moja náladu len pokračovala. A ešte keď začala mama vyzvedať prečo sme sa vlastne rozišli mala som chuť odísť niekam preč. A tak som aj urobila. Obliekla som sa športovo a rozhodla som sa ísť behať. Vzala som si slúchadlá a behala som po lesnej cestičke za mestom. Niekedy okolo mňa pár ľudí prešlo čo tiež behali ale v podstate som bola sama iba s prírodou. Urobilo mi to nesmierne dobre. Asi by s mala chodiť behať každý deň. Hlavne teraz toto hrozné obdobie.

Doma som si dala fajnú osviežujúcu sprchu a šla som si pozerať nejaké oblečenie na internete. Strašne rada takto nakupujem ale ono to vyberanie zaberie strašne veľa času a hlavne mne čo som taká nerozhodná. Dnes som šla výnimočne skoro spať. Chcela som aby som ráno vstala s dobrou náladou.

Ráno som mala náladu celkom dobrú na rozdiel od včera. Ten beh naozaj pomohol. Pripravila som si veci a dnes som si dokonca na seba dala divokejšie farby. Vybrala som si zo skrine môj vzorovaný overal. Obula som si sandálky a líčenie som si urobila farebné. Snáď tie farby zobudia moju náladu ešte viac. A mohla som vyraziť. Po ceste do práce so si ešte kúpila kávu. Tú často nepijem ale dnes som na ňu mala chuť.

Vošla som do budovy ale všade bolo ticho. Ešte tu nikto nebol. Bola som tu prvá. Šla som si zložiť veci. Po tej káve mi nejak vysmädlo a tak si šla napustiť vodu. V kuchyne som si zo skrinky vybrala pohár a napúšťala som si vodu.

Niekto ma zrazu chytil silno za ruku a ja som pohár pustila a ten sa rozbil. Niekto ma ťahal preč.

Pokračovanie nabudúce...

Chcela by som sa vám ospravedlniť, že som túto časť vydala tak pozde ale teraz to asi nebude veľmi pravidelné kvôli koncu školského roka. Ale to určite všetci pochopíte.  Snáď sa vám časť páčila. 

Vaša Pattie5  <3