Skúsený zvodca

22. časť

Začula som klopkanie na moje dvere. Rýchlosťou svetlo som nahodila velikánsky úsmev a bežala k dverám. Otvorila som mojej prvej zákazníčke dvere a privítala som ju. Dnu vošla sympatická slečna alebo pani. Mohla mať okolo tridsiatky. Vyzerala normálne nie ako nejaká zazobaná namyslená celebrita. Odľahlo mi.

„Dobrý deň." pozdravila som ju.

„Dobrý. Vy ste tu nová?" spýtala sa ma hneď na začiatok čo ma popravde zaskočilo.

„Áno som. Moja predošlá kolegyňa šla na materskú. Tak dúfam, že budete so mnou spokojná." snažila som sa na ňu urobiť dobrý dojem.

„Tak to dúfam aj ja." odpovedala.

„Tak čo to dneska bude??" spýtala som sa jej aby som sa dozvedela aké líčenie budem robiť.

„Tak ja by som vás prosila aby ste mi dôkladne očistili pleť, keďže mám s ňou dosť veľké problémy lebo je citlivá a potom by som vás prosila také výraznejšie denné líčenie lebo idem na pracovný obed." Povedala mi svoju prosbu.

„Aha dobre. A to líčenie by ste chceli v konkrétnych farbách?"

„Môžeme mi to zladiť k tomu čo mám oblečené nič konkrétne nemám všetko je na vás." Povedala a ja som bola rada že môžem niečo super vymyslieť.

„Dobre môžete si sadnúť. Začneme." Ukázala som na kreslo a pustila sa do práce.

Na ramená som jej pripla špeciálny plášť aby sa je nezašpinilo oblečenie. Najprv som jej odlíčila zvyšky make upu, ktoré mala na sebe a vyčistila jej pleť ako to chcela. Nakoniec som jej len naniesla krém a čakala kým sa vsiakne.

Po celú moju prácu sa ma vypytovala a proste sme sa tak normálne rozprávali. Zistila som že sa volá Bethany že má 29 a pracuje ako právnička. Veľmi mi sadla. Bola som rada, že mojou prvou zákazníčkou bola práve ona.

Pustila som sa na make up. Zo skriniek som si vybrala potrebnú kozmetiku a štetce. Na oči som jej vytvorila stretne silné dymové líčenie, ktoré sa kúsok trblietalo. Vykonturovala som jej tvár upravila obočie. Proste všetko ako vždy. Na pery som jej naniesla rúž vo farbe jej blúzky a bola som hotová.

„Tak tu máš zrkadlo môžeš sa pozrieť." Podala som jej zrkadlo a kúsla si do pery lebo som čakala na výsledok.

Bethany sa obzerala no z jej výrazu som nevedela nič vyčítať.

„Wauuu. Presne takto som si to predstavovala. Vyzerám nádherne ani sa nespoznávam."

„To som rada, že si spokojná."

„Si naozaj šikovná. Určite čoskoro prídem zas."

„To sa určite poteším. Príjemne sa mi s tebou rozprávalo." zatiaľ čo som sa s ňou rozprávala písala som správu s kódmi na recepciu.

„Tak ja už musím ísť. Tak do skorého videnia." Povedala keď odchádzala.

„Dovi."

Fúú. Ja som to prežila. Odľahlo mi. Už to bude snáď len takéto dobré. Bola som celá šťastná. Zamierila som do kuchynky aby som si urobila kávu. Vyšla som na chodbu. Stretla som pár kolegov. Niektorí sa mi len pozdravili no jedna myslím že sa volá Charlotte sa ma pýtala ako sa mi darí, čo mám nové a tak. Aj ona si šla urobiť kávu a tak sme sa tam chvíľu rozprávali. Je veľmi zlatá. Zistila som, že je kaderníčka.

Počas pití kávy a rozhovu so Charlotte mi prišla SMS. Vytiahla som mobil z vrecka a uvidela správu z recepcie. O 5 minút tu máš ďalšiu zákazníčku. Charlotte som sa ospravedlnila a vzala kávu so sebou.

Vošla som do môjho salónu a pripravila veci. Po chvíli som započula klopkanie na dvere a zas sa zopakovalo to isté čo pri predošlej zákazníčke. Aj tejto sa moja práca páčila.

Dneska mám asi šťastný deň. Očistila som si štetce a odkladala kozmetiku, ktorú som používala.

V hlave mi behalo veľa myšlienok no najviac ma trápila jedna vec. Kam pôjdem na obed? Nič tu nepoznám. Asi zabehnem za Charlotte nech mi poradí.

Zrazu niekto otvoril dvere.

„Zoey?" začula som svoje meno.

„Áno?" ani som sa neotočila, keďže som upratovala.

„Nechceš ísť so mnou na obed?" povedala osoba, ktorej som už spoznala hlas.

„Neuveríš ale práve som sa ťa na toto chcela ísť spýtať. Ak môžem tak áno." Hovorila som Charlotte.

„Jasné, že môžeš. Tak o 10 minút na recepcii."

Ani som jej nestihla odpovedať a počula som ako buchla dverami. Doukladala som posledné veci a šla si zbaliť tie svoje. Obliekla som sa vzala kabelku a smerovala na recepciu. Na chodbe bolo veľa ľudí, keďže sme mali obedňajšiu prestávku. Každý sa ponáhľal na obed.

Akurát došla aj Charlotte a my sme vyrazili na obed.

„Tak kam pôjdeme?" spýtala som sa.

„Neviem kam by si chcela."

„Tak ja to tu veľmi nepoznám tak vyber ty."

„Tak dobre. Vyberiem ja."

Celú cestu sme sa rozprávali a zabávali. Charlotte je vážne super.

Pokračovanie nabudúce...

Chcela by som poprosiť vás moji čitatelia a čitateľky aby ste mi do komentárov napísali názory na tento príbeh :) kludne mi napíšte čo mám zmeniť alebo čo sa vám nepáči alebo naopak páčí :) budem rada za každý názor... Vaša Pattie5 :)