Skúsený zvodca

29. časť

Ukladala som riad do umývačky a v tom som ucítila niekoho za mnou....

Nevenovala som tomu pozornosť. Určite si niekto prišiel len po vodu alebo niečo na zahryznutie. Ďalej som ukladala riad do umývačky.

V tom som zacítili, že mi niekto chytil zápästie. Ani som nestihla zareagovať a dotyčný ma stočil a ja som mu stála tvárou v tvár.

Stál predo mnou Alex. Môj kolega, ktorý v salóne pracoval ako masér. Nestihla som ani vydať hláska a on ma pobozkal. Nechápala som čo to má znamenať, ale cítila som, že je poriadne opitý. Okamžite som ho od seba odtrhla.

„Čo to robíš, k*rva?" spýtala som sa ho nahnevane. Toto mi už fakt prišlo ako vrchol.

„Ukazujem ti dôkaz mojej lásky.. Poď so mnou a ja ti toho ukážem ešte viac..." schmatol ma za ruku a ťahal ma z kuchyne. Moje reflexy ma nesklamali a strelila som mu asi tú najväčšiu facku.

„Okamžite vypadni Alex!" prikázala som mu. No s ním tá facka ani príkaz nič neurobil. Stále bol v mojej blízkosti.

„Na to zabudni. Nikdy neopustím teba, moju lásku Zoey." hovoril Alex.

„Daj mi pokoj láskavo a prestaň ma obťažovať! Nemám o nič záujem!" kričala som po ňom.

„Mňa to nezaujíma. Si a aj budeš moja!" hovoril a približoval sa ku mne. Vedela som, že je zle. A vedela som aj to, že sa nebudem vedieť brániť. Predsa Alex nemá 50 kíl ako ja. A má riadne svaly.

V tom som započula niekoho kričať a to bola moja záchrana.

„ Okamžite ju nechaj na pokoji!" v dverách sa objavil Chris.

„ Lebo čo? Veď sa s ňou rozdeľ Chris. Určite dá aj mne rada, nie len tebe." Kričal Alex a ja som vedela, že je zle.

Chris sa po ňom rozbehol a vtedy sa to začala. No čo môže byť lepšie ako keď sa dvaja opití muži bijú o ženu a k tomu nepatrí ani jednému.

Nemohla som sa pozerať na to ako sa tam mlátia. Veď ledva stáli na nohách.

Mala by som zasiahnuť, len aby sa aj mne náhodou niečo neušlo. Ale to je jedno.

„Okamžite prestaňte!" skričalo som na plné hrdlo. Prišla som k nim a začala som ich rozdeľovať.

Našťastie okamžite prestali. Uvidela som, že Chris má rozbité čelo.

Alex sa asi uvedomil a po tom, čo videl môj pohľad radšej odišiel.

„Chris poď so mnou, že ti to ošetrím. A inak ďakujem." Povedala som mu a viedla som ho do kúpeľne.

Chris si sadol a ja som zatiaľ skočila po lekárničku.

Vybrala som z nej vatu a dezinfekčný prostriedok. Vyčistila som mu to a nakoniec prelepila náplasťou.

„Hotovo." povedala som mu.

„Ďakujem Zoey."

„Za málo. To ja ďakujem, že si prišiel práve v ten pravý čas. Ja už pôjdem. Nie je mi najlepšie." povedala som a zdvihla som sa.

„Počkaj!" skríkol Chris. Zastala som a otočila sa. Chris prišiel ku mne.

„Čo sa deje?" spýtala som sa ho.

„Nič iba toto." povedal a naše pery sa dotkli. Okamžite som sa odtrhla.

„Čo to preboha robíš? Si rovnaký ako on...." začala som utekať s plačom rovno do mojej izby. Zamkla som dvere a ľahla si. Čo to má byť dneska? Čo bolo v tom alkohole? Nápoj lásky, či to už každému prepína?

Myšlienky mi prúdili hlavou no po pár minútach ma však premohol spánok.

Zobudila som sa nad ránom na obrovské bolesti brucha. Zobrala som si moju kozmetickú taštičku a mierila na wc. Najprv som si dala tabletku, aby tie kŕče prešli. Vyšla som z izby a čo som uvidela ma prekvapilo. Každý spal kde sa dalo. Pár ľudí ležala no gauči, niektorí dokonca na zemi, a tí ktorí to zvládli spali v svojej posteli.

Pravdepodobne už spali všetci lebo nikoho nebolo počuť. Otvorila som dvere od kúpeľne a tam som uvidela Chrisa. Sedel pri záchode a zvracal. To by ma neprekvapilo. No keď som podišla bližšie zistila som niečo horšie. Chris zvracal krv. Okamžite som sa mu začala prihovárať.

„Chris si v pohode?? Haló??"

Videla som to na ňom, že ledva žil. Musel ísť do nemocnice a to okamžite. Sanitku som volať nechcela. Všetkých by som len pobudila a to nechcem. Rozhodla som sa, že ho odveziem.

„Chris hneď som tu odveziem ťa do nemocnice." povedala som mu a utekala si po veci. Zobrala som si kabelku a teraz som mala za úlohu nájsť kľúče od auta. Vošla som do Chrisovej izby a prehľadávala ju. Našťastie ich mal na nočnom stolíku. Kľúče som si dala do vrecka a šla späť za Chrisom.

Snažila som sa ho dostať do auta. Šlo to veľmi ťažko ale nejako sa mi to podarilo. Uložila som ho na zadné sedadlá a nastúpila. Trošku sa ma zmocnil strach, keďže som asi polroka nešoférovala a ešte nikdy takéto auto. Kebyže s ním niečo urobím, tak môžem platiť asi dokonca života.

„Chris neboj sa hneď tam budeme. Len vydrž a neodpadávaj prosím." Ubezpečila som ho a naštartovala.

Vyrazili sme a asi 120 kilometrov za hodinu som mierila do nemocnice. Keď sme konečne boli na mieste vybrala som ho z auta a vliekla do nemocnice.

Vošli sme do budov z názvom pohotovosť. Začala som kričať aby mi niekto pomohol a hneď ku mne pribehla sestrička. Ďalšia doniesla vozík. A ja som Chrisa položila. Sestrička ho začala tlačiť a viedla nás do ambulancie. Po ceste sa vypytovala čo sa stalo a ja som jej všetko povedala. Vedela som, že to bude pravdepodobne otrava alkoholom. Sestrička aj s Chrisom vošli do miestnosti ale ja som nemohla, a tak som ostala trčať na chodbe v nemocnici. Nič iné mi neostávalo ako čakať.

Pokračovanie nabudúce...

Tadááá. Nová časť je na svete. Dúfam, že sa nehneváte, že tak pozde. Budem rada ak moju prácu zasa tak krásne ohodnotíte a že oceníte, že som to nezakončila napínavo. A mám na vás ešte jednu otázku. Čakali ste niečo také??? Či som vás úplne prekvapila? Vaša Pattie5 <3