42. časť

4.8K 296 37
                                    

Netrvalo dlho a dvere sa otvorili. V nich stál Chris. Pozeral na mňa a nechápal, čo sa stalo. Ja som sa mu bez slov hodila okolo krku.


Ráno ma zobúdza tupá bolesť hlavy. Bubnuje mi v nej neustále a je to čím ďalej viac neznesiteľnejšie. Otvorím oči a a zistím, že nie som tam, kde som si myslela. Neležím v mojej posteli. Izba nie je celkom známa a ja si neviem ani za svet spomenúť, kde to som. Ako som sa tak snažila spomenúť zavládol vo mne pocit, že ma niekto sleduje. Moja hlava sa otočila na ľavú stranu a moje oči zazreli Chrisa. Tak som sa zľakla, že som skoro spadla z postele.

„Preboha Chris. Čo na mňa čumíš? A čo robím v tvojej posteli??" vyhŕkla som naňho. V mojej hlave sa vírilo toľko otázok, že som nevedela, ktorú vysloviť skôr.

„ Ehm. Na čumenie mám predsa oči a odpoveď na tvoju druhú otázku je, že ležíš vlastne ž sedíš." robil si zo mňa srandu.

„Chris povedz mi, že sme spolu ne... veď vieš to." povedala som sa dúfala som, že sme sa spolu nevyspali.

„ Myslíš, či sme spolu spali? Nie to nie. Nie som odkázaný na preťahovanie nešťastných a opitých dievčat." uškrnul sa. Vtom ako dopovedal som si konečne spomenula na včerajšok.

------------------------------------Flashback--------------------------------------

„Chris. Potrebujem ťa. Všetko sa pokazilo." plakala som mu v náručí rovno medzi dverami.

„Čo sa deje Zo? Prečo si opitá?" pýtal sa a ťahal ma dnu. Posadil ma na pohovku a on si sadol vedľa mňa.

„Chris. Rodičia ma vyhodili z domu. Myslia si, že ja som štetka a všetko je kvôli mne. Ten debil David im nakecal, že vraj to bola len hra, že on ma nepodvádzal, len chcel vedieť či ho milujem a neviem čo a moji rodičia tomu uverili. Toto si o mne myslia vážne?" sypala som všetko rýchlo o seba.

„Zoey, uvidíš to sa vysvetlí. Bude to dobré. David ti len chcel ublížiť. To sa vyrieši. Zatiaľ môžeš byť kludne u mňa." povedal a objal ma.

„Ďakujem ti Chris."

„Zo ale prečo si sa opila? Zvládla si rozchod aj iné veci bez alkoholu a teraz kvôli tomuto sa opiješ?" spýtal sa na otázku, ktorú som ani nechcela počuť.

Vyskočila som z pohovky a vtedy mi doslova preplo.

„Lebo ťa milujééééém" kričala som na celý dom. Chris na mňa iba pozeral. „Poď sem Chris, ja sa s tebou zblížim, poď sem ja ti neublížim." Začala som spievať a ťahala som Chrisa za ruku. Mala som náladu tancovať a spievať. To spôsobil na 100% alkohol.

-------------------------------Koniec flashbacku----------------------------

Chris mi mával pred tvárou a kričal na mňa.

„Zem volá Zoey. Halóó."

„Bože nie. Povedz mi, že to nie je pravda!!" skričala som keď som si spomenula na veci zo včera.Viac som si ani nepamätala. Ani som nechcela vedieť, čo sa dialo ďalej. 

„Ááá..Niekto si konečne spomenul, čo sa stalo včera." smial sa mi.

Chcela som čím skôr vypadnúť. Bála som sa naňho dokonca aj pozrieť. Taký trapas som urobila to vážne? Vstala som z postele a utekala preč. Bežala som do kúpeľne, a keďže som tu pár krát bola vedela som presne, kde to je.

Vbehla som dnu a zavrela za sebou dvere. Z očí sa mi spustil prúd sĺz. Všetko som pokazila. Všetko, čo len šlo. Strápnila som sa najviac, ako to len šlo a Chris sa mi len smeje. Nemala som mu hovoriť nič a už vôbec som si nemala vymyslieť, že s alkoholom to bude lepšie. Rozmýšľala som, čo bude ďalej. Kam pôjdem?

Klop, klop. Začula som klopanie na dvere. Koho by tak asi bolo ako nie Chrisove.

„Daj mi pokoj! Nestojím o ďalší výsmech. Neboj sa o chvíľu stade vypadnem až sa nevrátim!" kričala som cez slzy.

Chris neodpovedal a tak som si myslela, že odišiel. Pozerala som sa do zrkadla a uvidela tú uplakanú tvár. Vyzerala som hrozne. Ako po dlhej náročnej noci a to asi aj pravdepodobne bola. Nemala som pri sebe žiadnu kozmetiku a tak som sa rozhodla, že si aspoň umyjem tvár. Zmyla som všetky zbytky makeupu zo včera. Hlavu som zdvihla z umývadla a šla som zistiť, či mi to aspoň kúsoček pomohlo.

„Zasa ma strašíš?" skričala so, keď som uvidela Chrisa za mnou v odraze zrkadla. Neodpovedal iba ma strhol a otočil aby mi videl do mojich očí.

Popravde mi až srdce zastalo. Ten pocit som už poznala. Bolo to rovnaké ako vtedy v jeho kancelárii, keď ma pobozkal. Pozeral mi do očí a ja jemu taktiež. Videla som v nich súcit, čo ma prekvapilo.

„Zo, počúvaj ma a nič nehovor." Povedal a chytil ma pevne okolo bokov. „ Milujem ťa od kedy som ťa uvidel. Bol som najviac šťastný, keď si prijala moju ponuku, robiť v mojej firme. Ani som ťa nemusel dokonale poznať a vedel som, že si iná. Že si schopná ma mať rada úprimne. Nie, že by som bol rád kvôli tomu, že ste sa s Davidom rozišli ale myslím si, že to bol proste osud. To všetko, čo sa stalo asi to tak malo byť. Tak isto aj ten včerajšok. Netráp sa nebol to trapas, no možno trošku áno ale ja som sa potešil, že to cítiš rovnako, aj keď si nebola celkom pri zmysloch." povedal. Videla som na ňom tú úprimnosť a lásku. Miloval ma od začiatku a preto bol ku mne milý ale ja som si to nejak nevšimla.

„Ja.." nestihla som zo seba vydať ani slovo a Chrisa ma zastavil. Pritisol sa na moje pery. Nepotreboval slovnú odpoveď. Vedel ako to cítim. Jeho bozk bol jemný a romantický. Pritiahol ma k sebe najviac ako to šlo. Bola som celá jeho. Hral sa so mnou a ja som ostala ako v tranze.

Moje telo cítilo rozkoš. Všetko bolo iné ako keď ma bozkával David. Nikdy som takýto neopísateľný pocit necítila. Dokonca som si ani neuvedomila, že jeho ruky sa presunuli na môj zadok ale vlastne mi to nevadilo. Chcela som len jeho. Chrisa Nelsona, s ktorým bolo zrazu všetko dokonalé.

Pokračovanie nabudúce...

Nezabite ma prosím, že tak pozde ale nejak sa mi nechcelo :D Nebola som si istá, že to zvládnem napísať ale snáď to bude podľa vašich predstáv. Konečne ste sa dočkali <3

Vaša Pattie5 <3

Skúsený zvodcaOnde histórias criam vida. Descubra agora