Keď som prišla ku jazeru, zastala som zarazene. Ona, v ňom nebola voda. A tak som sa išla oprieť o strom, po ktorom som sklźla, po chrbte dole. A začala som plakať. Ako mi stekali slzy z očí, všimla som si, že mi stekajú po lícach a z líc kvapkajú na zem. O asi 10 minút pola pri mne menšia kaluž mojich sĺz. Chvíľu som sa tak pozerala na tú kaluž, keď sa začala vlievať do menších trhlín v suchej zemi ktoré viedli ku jazeru. Sledovala som ich. Keď sa do prazdneho jazera vyliala menšia kvapôčka vody, jazero sa začalo plniť mojimi slzami, čiže vďaka mojim slzám sa to jazero naplnilo vodou. Trvalo to asi chvílu ale bolo to nádherné. Niekoľko kvapôčiek sĺz naplní jedno veľké vysušené jazero. To je čo ?!
Keď sa jazero naplnilo do plna, vyzliekla som si budnu, tričko a aj nohavice. Čiže som bola v spodnom prádle, zo začiatku mi bola voda studená ale po chvíli som si zvikla, zobrala som si veci z brehu a plávala som. Keď som ho preplávala, predomnou bola hora. Bola to Dračia Hora Znovuzrodenia. "Konečnéééé !!!" zakričala som si pre seba, a od radosti som sa rozplakala. Chcela som si na seba hodiť deku, ale všimla som si že nie som vôbec mokrá od tej vody. Keď som sa obzrela aby som si zobrala tašku, jazero akoby sa vyparilo. Nebolo tam. Ale neriešila som to, teraz sa už len musím dostať hore. Obliekla som si veci a išla. Cestou som si natrhala čerstvé maliny a černice. Poslinila som sa s nimi a osviežila. Pokračovala som. Pre istotu som si vybrala dýku, ak by ma niečo chcelo zastaviť alebo zabiť. Išla som miernym rýchlim krokom až som sa dostala ku hore. Pozrela som sa hore, a uvidela som že aká je to výška. Trochu sa mi zatočila hlava ale netrvalo to dlho. Napila som sa vodu, a začala som šplhať. No po prvých pár krokoch, ma niekto zo zadu zhodil zo skaly do jeho náručia. Bol to chalan. V ruka za chrbtom som mala dýku, a tak som sa mu vyšmilka z náručia, a bodla ho do ramena a následne do nohy. Od bolesti spadol na zem a ja som si nad neho zastala a dala mu dýku ku krku.
"Kto si ty kretén ?!" spýtala som sa ho, a pritlačila som silnejšie dýku.
"Prečo si to spravila ?"
"Ja ?! to ty si ma zhodil z tej skali !!" vykričala som naňho, a dýku som stále nepovolila. "A teraz mi odpovec ! Kto si ?!" spýtala som sa naliehavo, a on zo strachom radšej odpovedal.
"Ja som Fridrich Elissiz ! Princ a nasledovník trónu Elissiz Motisiz." prekvapila ma jeho odpoveď. Zostala som v šoku a on to využil. Ani som si nevšimla ako a on stál nadomnou.
"A ty si kto ? Krásavica ?" spýtal sa ma zvodne.
"Ja som Ariana Woltová." povedala som hrdo.
"Ahá takže rod Wolta. Prekvapivé. Ty budeš tiež asi následníčka trónu." povedal a z jeho odpovede som bola rozhodená.
"Čože ?!" dívala som sa naňho pohľadom že: Tvl on sa asi pomiatol...
"Tebe o tom rodičia nepovedali ?" povedal a zišiel zo mňa. Podal mi ruku, ale ja som odmietla a postavila sa sama. Čo si o mne myslí že som dáka padavka že sa nezodvihnem sama ?!
"Ja ťa nechápem..." čumela som naňho nechápavo.
"Tvoja mama sa volala Edmunta Woltová a tôj otec sa volal Edmunt Wolt." povedal a usmial sa na mňa.
"Áno, skadiľ to vieš ?" zasmial sa chytil ma za ruku.
"Vieš, tvoji rodičia boli vínimočný. Mal som ich rád. Až kým... Kým ich nezotročili a potom následne nezabili duchovia." vydýchol si, a sklonil hlavu. Ani som si nevšimla ako a vyletela mi slza z očí. Utrel mi ju, a letmo pobozkal na čelo. Ja som sa usmiala, a objala ho...
Opis Fridricha:
Má tmavo hnedé vlasy, modré oči, mal asi dva metre, svalnatý, 22 rokov. Čiže o 4 roky starší ako ja... Je nádherný, princ z mojich rozprávkových snov. Je milý, dobrý, a hlavne dobrosrdečný...
Takže ako sa vám páči nový románik ? skončia spolu alebo nie ? :)
Ďakujem za každý vote, read a komentár :)
Jednorozec13 :*
