Ráno sme vstali, a isli sme sa naraňajkovať. Keďže už starká odyšla zase sme mali len chleba a uhorku na raňajky. Naraňajkovali sme sa, prezliekli, a išli loviť. Bolo už načase, keďže sme týždeň a 2 dni nelovili. Skúsime to aspoň nejako dohnať. Včera večer mi volal manžel Emelie, že sa im večer z ničoho nič začali otvárať a búchať dvere a okná. Ja som mu povedala že hneď ráno prídeme, a pokúsime sa prísť na to že čo sa stalo.
Keď sme už prišli k im domu, zaklopali sme na dvere. "Kto je tam ?!" spýtal sa ustráchane Ján (manžel Emelie). "To sme len my Ján. Tak otvor." povedala som mu milo. On otvoril, a rýchlo nás ťahal dovnútra, akoby ho niečo veľmi naľakalo.
"Tak Ján, povec mi presne že čo sa včera stalo keď si mi volal ?" spýtala som sa ho a usmiala sa naňho.
"Dobre. Posaďte sa." povedal nám a usmial sa. Sadli sme si a Ján začal.
"Takže, včera keď som sa vrátil z práce, Emelie bola vystrašená. Nevedel som že prečo, ale povedala mi že jej prišiel jej brat povedať že ich otec umrel..." dotklo sa ma to, pretože otec Emelie mi bol ako vlastný. Vyfrkla mi z oka slzička, ale Ján si to nevšimol a pokračoval. "Bol som v šoku, pretože jej otec mal ešte polovicu života pred sebou. Mal len 58 rokov, a to je príliš skoro na smrť..." vtedy Ján započul ženu plakať. "Liana, James chodťe ju upokojiť prosím." povedala som im a usmiala sa na nich. Potom Ján pokračoval. "No a potom ako sa to Emelie dozvedela asi okolo 10tej večer začali búchať okná a dvere, a nevedeli sme prísť na to že prečo sa to deje. Po asi 10 minútach to prestalo, a potom som ti zavolal Ariana. Len ty nám dokážeš pomôcť." chytil ma za ruku, a z očí mu začali stekať jemné potôčiky sĺz. Bolo mi ho ľúto, usmiala som sa naňho a povedala. "Neboj sa Ján mi vám pomôžeme." usmiala som sa naňho, a utrela mu slzy z očí. "Ďakujem vám." usmial sa na nás, a hodil sa mi okolo krku. "Ďakujem Ariana za všetko, čo pre našu rodinu robíte." pošepkal mi do ucha keď ma obímal.
Liana pochvíli priviedla Emelie a s Jánom sa objali. Oni sa majú naozaj radi. Pri pohľade na nich som sa nemohla neusmiať...
Po chvíli Liana odpadla. Rýchlo som ju odviedla na posteľ, a rozopla som jej mikinu nech môže dýchať. "James, čo tu tak postávaš ?! Frajerka ti tu umiera ! Choď rýchlo po studenú vodu a handričku !" James poslúchol a hneď bol naspäť aj s vodou a handričkou. Handričku som namočila do studenej vody, a položila som jej ju na čelo. "Dones ich ešte zopár James ale rýchlo !" rozkázala som mu. Doniesol ešte tri handričky, ktoré našiel. Namočila som ich do studenej vody. Ešte stále sa nepreberala a nedýchala, tak som musela rozstrihnúť jej tričko (kúpim jej nové). Na hruď som jej položila jednu handričku, na bruho druhú a na nohy som jej dala tú poslednú ale bola veľká tak som ju rozstrihla, a položila ju na obe nohy.
Začala som jej robiť prvú pomoc. Najprv 30 stlačení potom 2 vdychy. Po asi 3 minútach oživovania sa prebrala, ale nebola vo svojej koži. Doslova. Keď otvorila oči, nemala ich modré ale tmavo hnedé. Hneď som vedela o čo sa jedná. Je posadnutá. "Harry, chyť Liane nohy. A James ty ruky. A radšej sa nepozerajte." povedala som im a urobili to. Aj oni už asi tušia že o čo sa jedná. "Je ?" spýal sa Harry a ja som mu len prikívla. Vtedy mi vyletela slzička z oka, že to musím spraviť. Ale nedokázala by som to. "Ja to nedokážem. Musí predsa existovať iný spôsob." vybrala som si z tašky knihu v ktorej som mala napísané všetko čo sa d urobiť keď človeka posadne duch. Listovala som ako zbesilá v knihe, až som našla jeden spôsob. "Mám to, ale je na to potreba kvet z Dračieho oka." povedala som.
"Ale Ariana ten rastie len na..." prerušila som Jamesa.
"Viem len na najvyššej hore. Na Dračej Hore Znovuzrodenia." povedala som a sklopila zrak.
"Cesta tam je nebezpečná, dlhá, a namáhavá." namietal Harry.
"Viem ale ja musím... Nechcem stratiť najlepšiu kamarátku." a vtedy som sa rozplakala ako nikdy inokedy. "Pôjdem tam, ale sama !" povedala som, a plakala zároveň.
"Nie ! Ešte nikto to nedokázal." povedal James.
"Ale ja musím, chcem zachrániť skvelú kamarátku, lovkyňu a tú najlepšiu bojovníčku." Povedala som odhodlane, a utrela si slzy z očí.
"Dobre." povedali chalani naraz.
"Ďakujem, vy ju tu zatiaľ postrážite. Ale pamätajte ak sa nevrátim do týždna, tak ju zabijete. Je vám to jasné ?!" povedala som im rozhodnutá. Obaja len prikívli, zo slzami v očiach.
Pobalila som si najhnutnejšie, rozlúčila som sa s nimi a išla som. Posledný krát som sa na nich pozrela a zavrela som dvere na Jánovom a Emelieninom dome. Vyšla som a rozplakala som sa. Ale musím byť silná, neuvidím ich celý týždeň a možno aj dlhšie...
Ďakujem vám za všetky voty, ready a komety :)
Myslíte že to Ariana zvládne a prežije ? A že sa Liana z toho dostane ? :)
Jednorozec13 :)
