Na ďalší deň som vstala skoro ráno. Slnku som vydela spoza kopcov len maličkú červenkastú žiaru, ktorá žiarila spoza kopcov a lúk. Postavila som sa na nohy, povyťahovala som sa. Potom som si všimla ze on ešte spí a tak, som si z tašky vybrala obväzy a jemne som mu obviazala tie dve rany, ktoré som mu spravila. Bol tak sladký keď spal. Keď som mu rany ako tak obviazala, hodila som na seba bundu, prehodila si tašku cez plece a pobalila si do nej veci ktore boli rozhádzané na zemi. Nechala som mu tam jednu deku, aby mu nebola zima. Keďže ja som mala ešte jednu. Neviem ako sa mi do tej tašky zmestilo toľko vecí.
"Ahoj." pošepla som mu, že o skoro ani nebolo počuť, a vybrala som sa na lezenie. A tak som liezla a liezla, až som sa dostala na prvý výčnelok. Sadla som si tam a pozrela sa dole.
"Som vysoko asi 200 metrov." povedala som sama sebe. Zjedla som chleba, a pokračovala som v ceste nahor. Bolo to dlhé a namáhavé, ale nejako som to zvládla. "Teraz sa už len dosať ku tej jaskyni. Ale skadial ?" rozprávala som sa sama so sebou. Jaskyňa bola asi 100 metrov nadomnou, a nedalo sa tam skadiaľ dostať. Sadla som si a premýšlala. Zobrala som si kúsok hliny čo som tam našla a rozsypala ju na zem a začala si do nej kresliť papečkom mapku skadiaľ by som sa tam asi dostala. Nakoniec som sa rozhodla že použijem lano. Na lano som si pripevnila tú železnú kotvu (nwm ako to mám nazvať) ale nedohodila som ho, zachytil sa na jednom menšom výčnelku. Vyliezla som naň a s tadiaľ som lano znovu hodila, ale tento krát pristalo presne tam kde som ho potrebovala.
"Jo !!!!!" povedala som výťazne pre seba. Vyšplhala som sa. Bolo to náročné, ale zvládla som to.
Keď som sa dostala ku tej jaskyni, oddýchla som si. A ani neviem ako som zaspala...
Trošku kratšia časť, sorry !! A sorry že nebola tak dlho dašia kapitola ale mala som zdravotné problémy :)
Ďakujem za každý vote, read a komentár !! :)
Ste super :*
Jednorozec13 :)
