Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem

Tajomný chlapec

Ďalší pondelok, ktorý pre ňu neznamenal veľa. Ráno ju zastihlo prebudenú už o piatej a konečne v jej posteli. Každé ráno sa totiž budila na inom mieste a niekedy aj levitujúc vo vzduchu. Nikdy však nevedela nájsť dôvod prečo. Jej mozog ju teda dnes ráno pekne prekvapil. Sadla si na posteli a ponaťahovala si stuhnuté končatiny. Pozrela na hodinky, ktoré mala zavesené nad stolom. Čas, ktorý jej ostával do odchodu do školy, využila na maximum. Pripravila si veci a ešte sa stihla prehrabať novými textami a notami piesní od svojej učiteľky. Nicolett, jej učiteľka spevu pochádzajúca z Talianska, sa s ňou na hodinách nikdy nemaznala. Vždy jej na každej hodine dala toľko úloh, že sa jej normálna hodina predĺžila niekedy aj o dve hodiny. No Sofia sa nikdy nesťažovala. Hudba je predsa jej život, tak sa predsa nebude sťažovať.

Opäť sa jej pohľad zastavil na hodinách oproti. Zdesene otvorila ústa, zamrzla v pohybe a v rýchlosti sa prezliekla, vzala veci do školy a utekala do kuchyne, kde už v pokoji raňajkovali jej mladšia sestra Julieta s mamou Annou.

„Dobré ráno." povedala potichu a schmatla zo stola svoju desiatu a prešla k dverám od ich bytu. Obula sa, vzala z vešiaka bundu a vyparila sa za dverami. Keďže v ich bytovke nebol výťah, musela sedem poschodí zbehnúť po vlastných. Otvorila vchodové dvere na bytovke a vyšla v ústrety slnečnému jesennému ránu. Prešla tých niekoľko krokov k zastávke autobusu a čakala, kým príde ten jej, aby sa mohla dostať konečne do školy.

Nevšimla si však postavu za stromami, ktorá ju už predsa len niekoľko dní sledovala. Chlapec ukrývajúci sa tam, z nej však naďalej nespúšťal svoj prenikavý pohľad. Z diaľky sa mu zdala tak dokonalá a nedostupná, no sám dobre vedel, že sa k nej už bude musieť priblížiť a chrániť ju. Pokiaľ siahali jeho vedomosti, ona nevedela kto v skutočnosti je. Jej rodičia jej zamlčali jej pravú podstatu. Z jeho myšlienok ho vytrhol zvuk odchádzajúceho autobusu a on s hrôzou v očiach zistil, že zmizla aj Sofia.

„Došľaka!" zanadával si sám pre seba tajomný chlapec. Toto sa mu ešte nikdy nestalo. Nikdy ešte nestratil osobu sledovania. Až teraz. Ona bola prvá, ktorú mal problém odsledovať. Jej deň nebol ako u ostatných ľudí. Jej program bol stále iný, veľmi nestáli. Chlapec sa vzdiali od stromov a zamieril k autobusovej zastávke aj on. No nečakal na ten istý autobus ako ona. Ten ktorý prišiel ako prvý ho odviezol na Plaza de Castilla. Tam prestúpil na metro smerujúce k jej škole.

Zatiaľ čo sa chlapec pokúšal dobehnúť Sofiu, ona prišla do svojej školy. S úsmevom sa pozdravila s pár ľuďmi, ktorí mali s ňou spoločné semináre hudby. Zakladač v jej rukách bol preplnený notami a textami piesní. Hudbu nadovšetko milovala a nedokázala si ju odoprieť. Úprimne, nikto z jej spolužiakov nemal taký talent a cítenie pre rytmus ako ona. Učitelia ňou boli nadšení, no aj napriek svojmu talentu sa Sofia na nikoho nevyvyšovala a bola dosť utiahnutou študentkou. No to jej nebránilo byť usilovnou a vnímavou študentkou strednej školy so zameraním na hudbu.

Táto škola ale nebolo len také obyčajné konzervatórium ako v iných častiach Európy. Táto škola získala meno tej najlepšej školy v oblasti hudby na svete. Tu sa učitelia snažili zo svojich zverencov vychovať mladých umelcov, ktorí nebudú túžiť toľko po moci, ale pôjdu do života s čistým štítom a nebudú tak lakomí ako generácia umelcov pred nimi.

Sofia toto všetko veľmi dobre vedela a snažila sa dodržiavať prísne pravidlá svojej školy.

Keď vošla do svojej učebne, triedou zaznelo tiché ahoj. Ona sa usmiala na svojich spolužiakov a pokračovala v ceste až dozadu triedy, kde bolo jej zvyčajné miesto.

Netradičné zazvonenie na hodinu ju vytrhlo zo zamyslenia a začala sa jedna z mnohých nudných hodín hudobnej teórie. Ich učiteľka, temperamentná Portugalčanka Alecee Salvatori, sa do triedy dostavila svojim typickým tanečným krokom. Študenti ju mali radi, pretože táto temperamentná učiteľka ich vyučovala nielen teóriu, ale mala s nimi aj praktické hodiny na ktorých spoznávali hudobné zákutia Madridu.