Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem

Historická vsuvka, časť druhá

Venujem christiensworld, zato, že sme prežili tie dva týždne pekla v škole, zato, že si dneska zvládla anglinu a ešte aj zato, že toto čítaš ;) tak si uži časť, dúfam, že ťa poteší :)

september 1608

Prípravy boli nekonečné a čím dlhšie sa vliekli, tým viac rástla Leónova netrpezlivosť. Jeho pomocníci pobiehali okolo neho a pripravovali všetko potrebné. Jemu sa však čas neskutočne dlho vliekol a on sám nevedel, ako si skrátiť chvíle čakania.

„Pane, prípravy sú skoro hotové. Zajtra môžeme vyraziť." oznámil mu z nenazdania jeden z pomocníkov. Leónovi sa na tvári usadil úsmev. Konečne sa bude môcť dostať do Kantábrijských vrchov. Dračie oko ho neúprosne volalo k jednému z drakov, o ktorom si myslel, že je vo vrchoch na severe Španielska.

--------

Lúčenie z rodinou bolo ťažké, pretože León nevedel kedy sa vráti a či sa vôbec vráti. Jeho manželka nebola touto výpravou nadšená, no vedela, že ak manžela nepustí, bude sa trápiť a nebude schopný žiť normálny život.

Domenica totiž nikdy neverila na drakov ani mágiu a práve preto svojho manžela nevedela pochopiť. To jej však nebránilo v tom aby sa nesnažila aspoň chápať jeho záľubu. Toto jej chápanie bolo aj dôvodom prečo ho podporovala v jeho výskume.

Aj pre ňu bolo toto lúčenie problémovým, pretože teraz ostane z malým dieťaťom sama bez muža. A v tejto dobe to bol veľký problém.

León sa na to zase z tejto stránky nikdy nepozrel a tak nevedel pochopiť zvláštne správanie svojej manželky a matky jeho dieťaťa.

Spolu s ďalšími troma chlapmi, ktorí podporovali jeho výskum, vysadli na kone a pomalým krokom opúšťali Madrid. León sa sústredil na cestu, ktorá sa pred nimi otvárala.

--------

Cesta do Valladoild im trvala viac ako dva a pol dňa. Prestávky počas cesty robil čo najkratšie, len aby sa im čo najrýchlejšie podarilo dostať do ich vytúženého cieľa. Konečne sa im podarilo prekonať aspoň polovicu cesty, tá druhá, náročnejšia ich ešte len čakala.

„Pane! V tomto nečase by sme nemali pokračovať." zachytil slová jedného z mužov León. Dotyčný mal pravdu. Predsa sa v neskrotnej búrke nebudú hnať zablatenou cestou. Preto našli čo najrýchlejšie hostinec, kde sa rozhodli prečkať vyčíňajúcu búrku.

Tá ako prišla tak aj odišla. León sa potešil a okamžite hnal mužov na kone, aby mohli čo najskôr vyraziť. Chlapi frflali no nakoniec aj tak poslúchli svojho nadriadeného. Z Valladoild to bol len deň cesty do Leónu. Ten ubehol až neskutočne rýchlo a oni sa ocitli v jednom z mnohých miest Španielska.

León sa šťastne usmieval, keď s koňmi prekročili hranice mesta. Dobre vedel, že sa nezávratnou rýchlosťou blíži k splneniu svojho sna. Toto ho celého naplnilo očakávaním z uznania, ktoré sa mu mohlo konečne po tak dlhej dobe dostať. Chlapi, ktorý s ním cestovali dobre vedeli, čo všetko pre neho znamená dosiahnuť pravdu a presvedčiť ľudí o jeho pravde. Preto mu radšej neodporovali, ale pomáhali. Predsa len vedeli, čo by ich mohlo postihnúť ak by sa postavili na odpor.

Príprava vecí na zajtrajší výstup o hôr im dlho netrvala. Všetko poriadne nachystali a odložili do izby k Leónovi. Navečerali sa a spokojne sa dlho do noci rozprávali.

--------

Ráno svitlo veľmi rýchlo a León sa prebúdzal s miernou bolesťou hlavy. Tú si však nevšímal a čo najrýchlejšie sa pobral dole.

Vyrazili hneď po raňajkách a klusom mierili do mierne stúpajúceho kopca. Terén sa každým kilometrom viac vypínal vyššie k nebu a preto sa cesta stávala ťažšou. Dostali sa do hustého lesa a museli na chvíľu zastaviť aby vytiahli mapu, pretože inak by sa stratili.

León mal starostlivo zakreslené cestičky, ktorými sa má vydať hľadať draka. Na najbližšom rázcestí sa pustili doprava a už dosť hlboký les sa stal ešte hlbším. Hodiny sa ťahali ako ten najhustejší med a oni zatiaľ nenašli ani jednu jedinkú stopu po drakovi.

León svoje pátranie skoro vzdal a bol pripravený na odchod, keď jeden z mužom vzrušene zakričal na ostatných. Všetci sa rozbehli k nemu a nemohli veriť vlastným očiam. Pozerali totiž na skoro pol metra dlhú stopu dračej laby. Zahľadeli sa ďalej a zbadali celú kopu stôp.

León chvíľu zvažoval či sa vydať po stopách, alebo sa radšej vrátiť do mesta. Nakoniec sa však rozhodol pokračovať a nájsť draka. Chlapi si zo začiatku mrmlali popod nosy ale nahlas nepovedali radšej nič.

Dlhé hodiny pátrania sa nakoniec vyplatili. Podvečer sa konečne dopátrali k dračej jaskyni. Aspoň si to León myslel. Utvrdili ho v tom až kosti, ktoré zaberali skoro všetok priestor vstupu jaskyne.

V diaľke sa ozval dračí rev a všetci namieste stŕpli. Nechceli sa stretnúť z drakom zoči voči. Preto sa okamžite stiahli do úzadia a pozorovali jaskyňu z diaľky. Drak pristál pred vchodom a poobzeral sa okolo seba. León pozorne sledoval draka a okamžite si všimol, že sa nejedná o draka, ale o dračicu. Tak táto samica bude ešte viac nebezpečná ako samec, pomyslel si v duchu.

Dračica dvihla hlavu a zavetrila. Hlava sa pohybovala zboka nabok a hľadala ten neznámy pach, ktorý ju obklopoval. Krovie, v ktorom sa ukrývala skupinka mužov, zašuchotalo a pohľad dračice sa upriamil priamo na nich. Všetci v tú chvíľu prestali dýchať a obávali sa toho najhoršieho. Bolo im jasné, že samice draka sú agresívnejšie ako samce a hlavne nebezpečnejšie.

Chovanie tejto dračice ich však veľmi prekvapilo, pretože tá im nevenovala už ani jeden pohľad a zamierila do jaskyne. Ešte ďalšiu pol hodinu sledovali jaskyňu, no keď sa tam nič nepohlo, muži sa rozhodli vrátiť do mesta s pocitom, že sa im hneď v prvý deň podarilo naraziť na draka.