Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem

Opäť výprava, časť prvá(Španielsko)

Teraz ich cesta zaviedla do Pyrenejí. Tam by mali podľa dračice nájsť posledného žijúceho dračieho majstra.

Ubytovanie si našli na rozhraní Pyrenejí. Trvalo im dva dni kým našli majstra, pretože nikto z ľudí v dedinke nevedel koho hľadajú.

------------

Bolo pod mrakom a oni dvaja stúpali po úpätí kopca za svojim cieľom. Dnes už vedeli kde majú dračieho majstra hľadať. Pod skalami stála malá chatka a podľa ich domnienok tam mal bývať majster.

Diego zaklopal na dvere a tie sa po dlhej chvíli otvorili. Stál v nich starý zhrbený muž s hustou bielou bradou.

„Čo si prajete?" spýtal sa starým trasľavým hlasom.

„Buenos días. Chceli by sme sa s vami porozprávať pane." začal opatrne Diego, no mužov pohľad smeroval k Sofii.

„Ako sa voláš?" spýtal sa Sofie a tá zostala zaskočená.

„Peresco."

„Potom vitaj dračia majsterka." povedal a uklonil sa jej. Sofia aj Diego ostali prekvapení. Nechápali, prečo sa jej dračí majster uklonil a nazval ju dračou majsterkou.

„Asi ste sa museli pomýliť pane. Ja nie som dračí majster."

„To je lož dievča. Už teraz v tvojich žilách koluje krv majstra drakov, pretože si jediný potomok Peresca, vďaka ktorému sme teraz tam kde sme. Sadnite si." vyzval svoju návštevu majster.

Všetci traja si posadali do mäkkých kresiel a starček sa chopil rozprávania.

„Ako už iste viete, som posledný dračí majster. Teda bol som. Peresco tu kedysi dávno zanechal list s presnými inštrukciami čo robiť, keď sa tu zjaví jeho nasledovník. Čož sa práve teraz aj stalo. Mám ťa naučiť ovládať dračie oko a tvoju silu. Potom budeš pripravená."

Sofia bola zarazená, no zároveň aj veľmi prekvapená. Teda Peresco predpokladal, že jeho potomok sem raz príde. Myseľ jej pracovala na plné obrátky. Ak tu ostane, premárni príležitosť dostať sa do Ruska, kde by mohla spolu s Diegom pozorovať snežné draky. No ona sa musí naučiť ovládať svoj dar, presne ako sa vyjadril dračí majster. Ten akoby jej čítal myšlienky.

„Viem, že máte naplánovanú cestu do krajiny ľadu, a preto ťa tu nebudem dlho zdržiavať. Iba potrebujem aby si ma teraz chvíľu počúvala a potom sa venovala samostatnému štúdiu."

Muž vstal zo svojho miesta a zamieril k veľkej knižnici, ktorá sa rozprestierala pozdĺž celej steny. Bola zaplnená knihami od vrchu až po zem. Chrbty kníh boli viazané v koži rôznych farieb. Celá táto zbierka Sofiu fascinovala. Majster vybral hrubú knihu zviazanú v ohnivočervenej koži a položil ju na stolík pred Sofiu a Diega. Ona ju so záujmom zobrala o rúk a pozorne si ju obzrela.

„Všetko čo potrebuješ v nej nájdeš. A ešte toto ti teraz patrí." povedal a odmotal si z ruky náramok s dračími symbolmi a podal ho Sofii.

„Symbol dračieho majstra je teraz tvoj." uklonil sa jej a čuduj sa svete, Diego sa jej tiež poklonil. Sofia sa zapýrila, nevedela ako má na toto zareagovať.

„Teraz sa s teba stala hlava celej dračej komunity, ktorá ešte nevymrela a verne čaká na tvoje rozkazy. Buď rozumná, ohľaduplná a vľúdna. Musíš však byť aj odhodlaná a pevne si stáť za svojim. Tvoje deti budú nasledovať tvoje postavenie a raz ho po tebe preberú. Buď múdra vládkyňa dračej ríše." a s týmito slovami ich vyprevadil pred svoj skromný domček a hlasno za nimi zabuchol dvere.

Obaja tam hodnú chvíľu len tak omámene stáli. Prvý sa spamätal Diego:

„To bolo dosť čudné."

Sofia len prikývla, jej myseľ ešte musela spracovať nedávne udalosti a poskladať si dokopy všetky súvislosti. On ju objal okolo pliec a vtisol jej malý bozk do vlasov.

------------

Cesta dole bola omnoho náročnejšia ako hore. Dole svahom postupovali ruka v ruke, no miestami sa museli od seba vzdialiť, lebo im terén nedovoľoval byť spolu.

Po namáhavých dva a pol hodinách sa konečne dostali do penziónu. Diego sa okamžite zvalil na posteľ a zavrel oči. Sofia dostala nápad a jej oči zaiskrili. Nahla sa nad jeho tvár a jemne ho začala bozkávať.

Diego naširoko roztvoril oči a rukami jej pohladil boky, pritiahol si ju bližšie k sebe, no ona sa spokojne odtiahla a zvalila sa hneď vedľa neho. Diego podráždene zavrčal, pretože tajne dúfal, že sa posunú vo vzťahu ďalej, no Sofia to očividne nemala v pláne.

„Prečo ma takto mučíš?" spýtal sa ublíženým hlasom.

„Nemučím. Prečo by som mala?" odvetila mu so smiechom a jeho obočie sa ešte viac zvraštilo od potláčaného hnevu. Zrazu sa mu tvár rozjasnila.

„Milujem ťa."

Sofia sa zakuckala, pretože tieto slová od neho už dlho nepočula. On si toho bol vedomý a práve preto sa jej aj teraz vyznal so svojimi citmi.

„Aj ja teba." neodolala a vtisla mu na pery bozk.

Keď sa však chystala odtiahnuť, pevne si ju k sebe privinul do objatia.

„Teraz mi tak ľahko neutečieš." uškŕňal sa hrozivo a pretočil Sofiu pod seba. Začal jej bozkávať tvár, zastavil sa na jej perách, vtisol jej tam dlhý a vášnivý bozk a potom pokračoval perami nižšie. Jemne jej láskal sánku a zanechával jej mokré cestičky na krku. Jej ruky zase putovali do jeho vlasov, jemne ho za ne ťahala a jeho to privádzalo do nepríčetnosti. Tak veľmi si ju túžil vziať, no vedel, že by jej tým ublížil. Chcel počkať na vhodnú chvíľu a tá teraz rozhodne nebola.

Tak čo zatiaľ poviete na príbeh?