Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem

Pátranie

Celé tri hodiny skúmali rôzne knihy, ktoré by im možno mohli pomôcť. Ich pátranie bolo nakoniec veľmi úspešné. Sofia si prekopírovala všetok potrebný materiál a obaja konečne vypadli z knižnice. Diego sa jej zo začiatku posmieval, ale keď uvidel jej zamračenú tvár, ihneď prestal.

Diegovi v hlave skrsol nápad a potiahol Sofiu za ruku bližšie k sebe. Tá to nečakala a nie moc jemne pristála na Diegovej hrudi. Zarazene sa na neho pozrela a v očiach sa jej odrážal zmätok. Diego sa len spokojne uškŕňal a pritiahol si ju do pevného objatia.

„Prečo to robíš?" spýtala sa ho, pretože stále nechápala, čo to do neho vošlo. Diego len pokrčil plecami a ešte tuhšie ju objal.

„Prosím, Diego, pusť ma!" zvolala pobúrene a snažila sa od neho odtlačiť. Toto sa jej však nedarilo a ona ostala uväznená medzi jeho hrudníkom a rukami, ktoré mal omotané okolo jej útleho pásu.

„Prepáč, ale ja si neviem pomôcť." odvetil jej popravde Diego. Ona na neho uprela prekvapený pohľad a ten sa jej zastavil na jeho modrých očiach, v ktorých sa skoro utopila. Boli hlboké a tak neskutočne upokojujúce. Zo zamyslenia ju prebral jeho hlas:

„Čo máme v pláne ako ďalšie?"

„Mali by sme vypátrať nejakého z tých drakov. A potom zistiť, čo chcel Peresco tou mapou povedať." povedal zamyslene a jeho pohľad už nesmeroval na Sofiu, ale niekam do diaľky za jej plece.

Jej sa podarilo konečne vymotať z jeho pevného zovretia a konečne sa opäť slobodne nadýchla. Musím za každú cenu prísť na význam mapy, pomyslela si Sofia.

„Tak ja teda idem a pokúsim sa prísť na to. Číslo na mňa máš, keby niečo." pevnejšie chytila svoju kabelku a pohla sa k metru. Diego ju pozoroval so skleneným pohľadom a ľutoval, že ju nepobozkal. Teraz to bude už len ťažšie a ťažšie. Sklamaný sa pobral tiež domov.

--------

Zabuchla dvere na svojej izbe, zamkla sa a zhodila svoju kabelku k stolu. Posteľ sa pod jej váhou prehla a zastonala. Tento zvuk vykúzlil na Sofiinej tvári úsmev. Načiahla sa po svojom zelenom notebooku a zapla ho. Spustila vyhľadávač a začala sa venovať hľadaniu nejakých ďalších informácii o drakoch a Leónovi Perescovi. Dlho do noci sa v jej izbe svietilo a ona neúnavne pátrala po skrytom význame mapy a odkaze, ktorý jej asi zanechal León.

„Konečne!" preťal jej výkrik ticho v izbe. Konečne sa jej podarilo niečo nájsť. Zistila, že Peresco kedysi žil v Madride, no ešte predtým vo Valladolid. Nebolo by zlé, ak by sa tam vybrala a skúsila priamo na mieste jeho rodiska zistiť niečo nové. Mala chuť okamžite zavolať Diegovi a požiadať ho, aby tam išiel s ňou, no toto rýchle vzplanutie okamžite vyprchalo, keď si uvedomila jeho posedné správanie. Zrak premiestnila na hodiny a zistila, že je už nový deň. Potom si spomenula aj na to, že jej myšlienky môže Diego počuť aj bez toho, aby mu zavolala a všetko povedala. Majú medzi sebou teraz magické prepojenie.

Zľakla sa, že by mohol počuť aj jej myšlienky o ňom a práva to nechcela. A teraz asi aj tak spí a ona ho nechcela budiť.

Nezobudíš ma, neboj. Som dávno hore. Našla si niečo?

Diegov hlas jej zavibroval v hlave a ona skoro spadla z postele.

Ty idiot! Skoro som sa kvôli teba zabila!! A áno, niečo som našla.

Prepáč, nechcem aby si si ublížila. Čo si našla? Idem k tebe!

A toto bol koniec celej ich konverzácie.