Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem

Stres

Bála sa čo sa stane, keď si ich drak všimne. Vlastne už bolo neskoro, pretože ten si ich už dávno všimol a nepáčilo sa mu, že bol niekto v jeho jaskyni. Otvoril papuľu a vydal z nej taký rev, ktorý Sofiu aj Diega položil doslova na kolená.

„Čo tu chcete?" zahrmel drak. Sofia sa osmelila a predstúpila pred draka.

„Hľadala som niečo, čo patrilo môjmu predkovi. Našla som a odchádzam." odvetila a pozerala sa drakovi priamo do očí.

„Odvážne dievča. Máš toľko odvahy aby si sa postavila pred najstaršiu dračicu na Zemi." zaškľabila sa hlava dračice. Sofia nasucho preglgla, ale pohľadom neuhla.

„Čo si hľadala v mojej jaskyni?" zahrmel opäť dračí hlas.

„Denníky."

„Denníky Leóna Peresca?" dračica nevedela skryť prekvapenie. Sofia len prikývla, pretože ju opantal strach a zviazal okolo nej sove laná.

„Nemáš na ne právo! Nepatria ti!"

„Práveže jej patria. Viac ako komukoľvek inému." ozval sa aj Diego. Pohľad dračej hlavy sa otočil k chlapcovi a premeral si ho od hlavy až po päty.

„Nespratné ľudské mláďa! Tie denníky patria mne. Peresco ich tu odložil, pretože nechcel aby sa niekde dostal k jeho zápiskom a vedomostiam. Povedal, že raz sa vráti jeho potomok a dá mi dôkaz, podľa ktorého budem vedieť, že je právoplatným dračím majstrom. Má nebodaj toto dievča dôkaz?" spýtala sa posmešne dračica.

„Má. Pozri sa pozornejšie na jej krk." premeral si Diego dračicu. Tá sa aj napriek nerozhodnosti predsa len pozrela na krk, kde sa Sofii hompáľalo dračie oko. Dračica prekvapene zalapala po dychu a jej zreničky sa od prekvapenia rozšírili.

„Kde si vzala dračie oko?!" rev dračice bolo počuť široko ďaleko.

„Už som vravela, že patril môjmu predkovi Leónovi Perescovi." zavrčala podráždene Sofia. Hlava ozrutného zeleného šupinatého tvora sa priblížila k Sofii. Odporne páchnuci sírový dych ju napínal na vracanie, no úspešne ho potlačila.

„Oko je pravé," skonštatovala dračica, „ som Carmen a Peresca som poznala osobne."

„Takže mi môžeš niečo povedať o jeho práci a výskume?"

„Bohužiaľ, s týmto ti ja nepomôžem. Musíš ísť za posledným dračím majstrom, ktorý na teba už dlho čaká. Ten ťa naučí všetko, čo budeš potrebovať."

„Kde ho nájdem?"

„Pyreneje sú jeho domovom už po stáročia. Tam ho môžeš nájsť." odvetila dračica.

Sklamanie na Sofiinej tvári sa dalo jasne čítať. Myslela si, že sa jej konečne podarí dopátrať bližšie k pravde. Zistenie, že jej prastará dračica nepomôže ju hlboko zasiahlo. Pevné ruky ju objali okolo pása a pritisli bližšie k sebe. Oprela sa hlavou o Diegovo rameno a zavrel oči. Potrebovala premýšľať a presne táto poloha jej dopomohla k vnútornému kľudu. Hlava dračice ich z diaľky sledovala a tiež premýšľala nad tým čo sa stalo. Nechcelo sa jej veriť, že sa po tak dlhej dobe zjavil ďalší dračí majster a následník rodu Peresco.

Minúty plynuli a dračica nevedela odtrhnúť pohľad o mladého dievčaťa a dievča zase nevedelo odtrhnúť oči od dračice.

„Mali by ste sa vrátiť späť do mesta. Začína sa stmievať. Ak budeš chcieť niečo vedieť, použi dračie oko." povedala Carmen a jedným z dlhých zahnutých pazúrov sa dotkla kameňa.