Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem

Volanie o pomoc

Ich vzťah sa posunul ďalej, bol krajší a lepší ako predtým a oni si obaja mysleli, že už žiadne problémy nebudú. To však bola chyba. Obaja stále priťahovali okrem seba aj problémy. Tie na seba nenechali dlho čakať a objavili sa rýchlejšie ako stihne drak vychrliť oheň.

Stále sa im nepodarilo vylúštiť prvý list, keď sa priamo pred ich bytom objavil ďalší. Sofia bola zúfala a myslela si, že s ňou Diego dávno stratí trpezlivosť, no opak bol pravdou a on ešte stále stál na jej strane.

Po ich zblížení sa Sofia presťahovala k nemu do izby a už nebola len Diegova ale aj jej. Skrátka bola ich.

Ťahalo sa to niekoľko dní, kým sa jej podarilo prísť na akékoľvek riešenie. Na začiatku ju ani vo sne nenapadlo, že by sa mohla obrátiť na dračicu zo Sierry Nevady. Ako sa s ňou však spojiť? No jasné! Sofia si dlaňou buchla po čele. Prečo jej to nenapadlo skôr?

Diego sa vyklonil s kúpeľne za zvukom, ktorý sa ozval s obývačky.

„Stalo sa niečo, láska?" spýtal sa pokojne. Takto ju oslovoval už dlhšiu dobu a Sofii sa to náramne páčilo.

„Práve som prišla na spôsob ako rozlúštiť tie dva listy." odvetila mu spokojne. On teda vyšiel z kúpeľne a Sofia sa prudko začervenala, pretože Diego mal len uterák okolo pásu.

„Prepáč." zašomral.

„To nič." usmiala sa na neho svojim očarujúcim úsmevom, teda aspoň podľa neho.

„Tak na čo si prišla?" spýta sa tentokrát už zvedavo.

„Musíme o pomoc požiadať Carmen. Inak sa nikam nepohneme." konštatuje Sofia a čaká na Diegov názor. Ten prikývne hlavou, no stále mu po rozume behá jediná otázka.

„Ako ju však chceš požiadať o pomoc, keď my sme tu a ona tam?"

Sofia sa prefíkane usmeje a potom sa prstami dotkne dračieho oka.

„Jednoducho."

Diego sa nad jej bystrosťou pousmeje. Je neskutočne rád, že Sofia je jeho priateľka, kamarátka, bútľavá vŕba, proste všetko v jednom. A presne za to ju tak veľmi miluje.

„Tak sa s ňou skús spojiť." poradí jej a Sofia sa len usmieva. Jej štíhle prst zovrú dračie oko, jej podvedomie sa začne plne sústrediť na dračí príbytok a hlavne na samotnú dračicu. Z ničoho nič sa jej zjavila hlava Carmen, jej dračí úsmev sa vynímal na jej dračej zelenej papuli.

Čo potrebuješ dievča?

Potrebujem pomoc. odvetila jej Sofia.

Dračica sa zatvárila prekvapene a skôr než stihla niečo povedať, prerušil ju hlas Sofie.

Pred niekoľkými týždňami sme našli v jednom zastrčenom obchodíku ducha Leóna Peresca. Zanechal nám po sebe záhadný odkaz a okamžite zmizol. A teraz sa objavil zase ďalší. Nevieme odkiaľ, od koho a ani čo majú znamenať. Je v nejakom čudnom jazyku a Diego ani ja už nevieme ako ďalej. Prosím pomôž nám.

Dračica sa tajuplne usmiala, pokývala hlavou a vyslala k Sofii myšlienku, nech jej nechá pár dni na popremýšľanie a že sa potom určite ozve, lebo tieto udalosti sú vskutku zaujímavé.

Spojenie sa prerušilo a ona odpadla od únavy na gauč. Diego sa okamžite vrútil späť do obývačky a jeho rýchle kroky okamžite smerovali ku gauču a a jeho milovanej.

------------

Čakanie na odpoveď od dračice ich neskutočne ubíjalo. Obaja pobehovali po byte ako tigre v klietke, neboli schopní urobiť čokoľvek iné, iba čakať. Sofia sa snažila vyzerať pokojne, no jej snaha sa zdala celkom zbytočná.

Nakoniec sa však dočkali.

Mám pre vás dobré správy. Oba tie odkazy sú v starej dráčtine, preto sa vám ich nepodarilo rozlúštiť. Ja sama som s tým mala značné problémy. Hrubý odkaz znie asi takto: Ten kto chce nájsť dračie tajomstvo musí zo svojho života obetovať značný kus. To je z toho prvého, druhý ešte preklad nemá, lebo na ten som ešte aj ja prikrátka. Teraz sa musíte spoľahnúť na svoje vlastné schopnosti a niečo, čomu vy ľudia hovoríte knižnica.

Zhmotnená hlava dračice sa vyparila, no jej slová ostali visieť vo vzduchu. Dvaja mladý ľudia na seba zmätene pozreli. Ani jeden z nich nechápal čo sa práve stalo.

„Vážne sa nám v obývačke zhmotnila hlava draka?!" spýtal sa Diego a Sofia na neho vrhla trochu nahnevaný pohľad.

„Vážne sa teraz zaoberáš týmto?" vybuchne. Diego za pustil do hlasného smiechu. O malú chvíľu sa s ním smiala už aj Sofia. Celá táto situácia, ktorá sa deň čo deň vyostrovala viac a viac. Ich hlasy sa niesli celým bytom, ba ešte aj za stenami bytu sa ozýval ich smiech.

„Mali by sme už asi prestať, lebo mne sa viacej nepodarí normálne sa nadýchnuť." vykoktala zo seba Sofia. Diego sa smial ďalej. Ona nad ním už len pokrútila hlavou a radšej sa vybrala do kuchyne pripraviť si niečo pod zub.

Dvere chladničky zavŕzgali a jej hlava sa objavila v skoro zamrznutom priestore. Nechcela aby sa jej v chladničke pozrážala voda, tak si rýchlo vytiahla pár potravín a vybrala sa niečo navariť.

Cestoviny sa jej už varili v hrnci keď sa za ňou zjavil z čista jasna Diego.

„Pomôžem ti?" spýtal sa jej a už jej z rúk ťahal strúhadlo aj s tvrdým syrom. Sofia mu to zo smiechom prenechala a radšej mu vybrala misku, aby syr nestrúhal len tak do prázdna. Diego vedľa nej spokojne strúhal syr a ona sa zatiaľ začala venovať omáčke, ktorú si on za tých niekoľko mesiacov čo sú spolu, obľúbil.

„Si skvelá." zašepkal jej do ucha a venoval jej bozk do vlasov. Cestoviny odstavila, vyliala vodu a presypala cestoviny do misky. Nezabudla ich poliať omáčkou, navrch pridala aj nastrúhaný syr a konečne postavila večeru na stôl. Diego si výdatne naložil na tanier a s veľkým hladom sa pustil do cestovín. Sofia sa na ňom len zasmiala, pretože jej prišiel neskutočne zlatý tou svojou niekedy až detskou nadšenosťou.

„Prefo sa fmejef?" spýtal sa šušľavo a vtedy už Sofia naozaj vybuchla do hlasného smiechu až sa jej z očí pustili slzy. Diego prehltol svoju porciu v ústach a škaredo na ňu pozrel. Nechápal prečo sa na ňom tak smeje. Však nič zlé neurobil ani nič nepovedal, tak prečo?

Sofia sa pomedzi smiech nedokázala ani vyjadriť, a tak sa len smiala a smiala. Diego sa ofučal ako malý chlapec, jeho tvár nabrala na červenom odtieni.

Sofii sa konečne podarilo ukľudniť, sadla si za stôl už aj ona a tiež sa pustila do jedla. Celú večeru spolu neprehovorili, len v tichosti jedli a jediné čo sa ozývalo, bol štrngot príborov.

„Už mi povieš prečo si sa na mne smiala?" spýtal sa jej potom, keď jej pomáhal upratať riad. Sofia sa opäť zasmiala, no odpovedi sa už nevyhla.

„Prišiel si mi tak zlatý tou tvojou nadšenosťou." odvetila mu úprimne. Nepochopil a jeho pohľad ju o tom aj presvedčil. Usmiala sa, odložila posledný tanier a odišla si sadnúť do obývačky. Diego sa za ňou dostavil skoro okamžite s pohármi v jednej ruke a v tej druhej pevne zvieral fľašu vína.

Otvoril ho, nalial do pohárov a jeden z nich podal svojej najdrahšej. Tá na neho pozrela so zdvihnutým obočím.

„Pripíjam na nás, na náš spoločný život, ktorý nás čaká, na tvoju vynaliezavosť a trpezlivosť v riešení tejto vážne zakliatej situácie. Milujem ťa." skončil svoj preslov, nahol sa k nej a venoval jej na pery bozk s príchuťou cestovín, ktoré mali na večeru.

Sofia sa na neho pousmiala, zdvihla pohár, spoločne si štrngli, napili sa a ona mu tiež venovala bozk na pery, lenže ten jej už mal príchuť vína.

-----------

Teraz im už len ostávalo vylúštiť čo znamená nájsť dračie tajomstvo a koľko pre to treba vlastne obetovať. Čo ale bolo vlastne treba obetovať?

Ľudia moji najdrahší, pomaličky sa blížime ku koncu Intrabit in draconem. No môžem vás potešiť pokračovaním tohto príbehu, ktoré už začínam pripravovať. :) Dúfam, že sa dnešná časť páčila.