Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem

Precitnutie

Prudko otvorila oči a zmätene sa obzerala okolo seba. Jej telo je rozvalené na zemi, nad ňou sa skláňa Diegova vystrašená hlava. Sofia sa snaží posadiť, no ako náhle odlepí hlavu od zeme, tá sa jej zakrúti a ona dopadne opäť na tvrdú zem.

„Čo sa mi zase stalo?" spýtala sa a ruku si priložila na čelo aby zmiernila neskutočnú pulzujúcu bolesť. Jeho pohľad bol nečitateľný.

„Neviem. Zrazu si sa len tak zviezla na zem a ja som nevedel čo sa s tebou deje. Vystrašila si ma."

„Videla som ho." riekla mu potichu do ucha.

„Koho?" teraz sa on tváril zmätene.

„Peresca."

Za nimi zabuchotala spadnutá stolička a oni obaja presmerovali svoj pohľad na osobu, ktorá tento hluk spôsobila. Diego sa zhrozil keď zbadal známu ženskú tvár. Ochranne sa postavil pred Sofiu, bol ochotný položiť za ňu aj svoj vlastný život. Sofia sa zas na ženu pozrela so záujmom. Zdala sa jej povedomá, chvíľu rozmýšľala a potom jej zasvietilo.

Žena pred ňou sa nápadne podobala na manželku Leóna Peresca. Fakt však bol, že žena, ktorá tu stála nemohla byť jeho manželka, pretože Peresco bol dlho mŕtvy. Nedávalo jej to zmysel.

„Vy ste.... ale to nemôže byť pravda. To nedáva zmysle." myšlienky jej plynuli z úst ešte skôr ako si vedela uvedomiť, že opustili jej pusu. Diego na ňu pozrel.

„Čo nedáva zmysle? Ja ťa nechápem Sof." jeho pohľad skákal z jednej na druhú. Neznáma žena sa začala usmievať, najprv opatrne, no potom jej úsmev prežiaril celú tvár.

„Je v poriadku drahá keď ti to nedáva teraz zmysle. Všetko časom pochopíš," oslovila neznáma Sofiu, „jediné čo teraz potrebuješ vedieť je: tvoj smer je dobrý, no problémy na seba nenechajú dlho čakať. Opatrenia je vhodné urobiť skôr ako neskôr. Pamätaj na to."

S tými slovami sa žena vyparila ako duch. Diego nechápavo hľadel na svoju priateľku a potom na miesto, kde ešte pred malou chvíľou stála neznáma. Nedokázal rozlúštiť túto zvláštnu situáciu. Nevedel a radšej ani nechcel.

Pomohol Sofii na nohy, ospravedlnili sa v reštaurácii a potom obaja čo najrýchlejšie odtiaľ vytiahli päty.

----------

„Môžeš mi vysvetliť kto bola tá žena?" pýtal sa jej už asi po stýkrát, keď balila ich veci aby sa mohli vrátiť do spoločného bytu.

„Už som ti to predsa povedala! Duch! Bol to obyčajný duch, ktorý pochádzal z Perescovej minulosti. Bola tu preto aby mi ukázala ďalšiu cestu. On totiž predpovedal problémy. Problémy pre mňa." vykríkla už nahnevane aj ona, pretože ju tou otázkou prenasledoval viac ako dve a pol hodiny. Aj napriek tomuto vysvetleniu nebol Diego schopný pochopiť celú situáciu.

On totiž nebol v Sofiiných snoch, nevidel to čo videla on. Nedokázal sa pozrieť na celú vec jej očami, ktoré sa na svet pozerali na svet s pohľadom prítomna ale aj minula. Pre ňu samotnú to bol problém hodný rozmerov celej Európy a keď sa oň mala deliť ešte aj s ním, ktorý nevedel pochopiť.

Dobalila poslednú veci, zavrela kufor a zazipsovala ho. Podišla k Diegovi a vzala jeho tvár do dlani. Venovala mu nežný bozk, vytiahla ho na nohy za golier trička a objala ho. On jej obmotal ruky okolo pása, vdychoval omamnú vôňu z jej voňavky, nechal sa ňou unášať do krajín zabudnutia, kde nemusel premýšľať o tejto situácii. Sám pred sebou si pripustil svoju nevedomosť o jej snoch, a hoci o jej rodine a minulosti vedel vážne všetko, niektoré detaily mu zakaždým unikli.

„Máš pravdu, prepáč." prehovoril nakoniec.

Ďalší z jej úsmevov, jedno objatie, jeden bozk. Potom sa od neho odtiahla a naznačila mu, že by mali opustiť hotelovú izbu a pobrať sa na vlakovú stanicu. Diegovi sa nechcelo, no na druhej strane chápal prečo chce ísť Sofia preč.

-------------

Cesta im ubehla rýchlo a teraz stáli obaja pred dverami od bytu a Diego hľadal vo vrecku kľúče. Napokon ich našiel a s víťazoslávnym úsmevom odomkol. Kufre nechali pri dverách a spoločne sa hodili na gauč. Nechceli si to pripustiť no cesta ich značne unavila oboch.

Napokon sa dvihla ako prvá Sofia a zamierila do kúpeľne. Dvere sa za ňou zabuchli a zamkli. Diego ostal sedieť na gauči a pozeral na obálku zo žltkastého pergamenu. Nevedel či je to má zatajiť alebo radšej povedať. Jediné o čom vedel určite bol jej hnev. Ak by zvolil jednu z možností, pri každej by bol určite jej hnev. Radšej svoje rozmýšľanie vzdal a keď počul utíchnuť sprchu, odbehol do izby po svoje čisté veci aby sa mohol v kúpeľni vymeniť so Sofiou.

Ona vyšla z oblaku pary a zamierila si do spálne po čisté veci na prezlečenie. Vrátila sa do obývačky v šortkách a jeho tričku, uterákom si šúchala vlasy a posadila sa na gauč. Chvíľu rozmýšľala čo bude ešte dneska robiť, no podľa toho ako unavene sa cítila, rozhodla, že dnes si už len vyloží nohy a bude sledovať svoj obľúbený seriál. Dvihla sa a mala v pláne ísť si spraviť do kuchyne čaj, keď je pozornosť upútala obálka na stole. Presne tá istá obálka na ktorú sa pozeral aj Diego predtým ako odišiel do kúpeľne. Chvíľu sa na ňu Sofia dívala no potom premohla svoju zvedavosť a odišla si spraviť ten čaj.

Celú dobu jej však myšlienky behali k tej zvláštnej obálke. Vzala pariaci sa hrnček a akonáhle ho položila na stolík v obývačke, jej ruka chňapla po obálke a v rýchlosti ju otvorila. Očami prebehla najskôr celý list a až potom sa do neho začítala. Jej oči naberali temný odtieň každým ďalším slovom, ktoré jej oči a vedomie vnímali.

Keď Diego vyšiel z kúpene a zbadal ju s otvoreným listom v ruke, vedel, že je najhoršie ako len môže byť.  

Dnes opäť dve kapitoly. Dúfam, že sa páčila a že ste si predposlednú kapitolu užili :) každý vote a komentár potešia.