Už prešlo pár týždňov od stretnutia s Perescovým duchom. Ten im vtedy okamžite utiekol, no zanechal po sebe na zemi pohodení papier, ktorý aj tak nedával zmysel. Akokoľvek sa snažili prísť k rozlúšteniu tajomného odkazu, nikdy sa im to nepodarilo. Zakaždým stroskotali na preklade, alebo teda snahe prekladu.
„Ja už nevládzem!" skríkla frustrovane jedného dňa Sofia, keď sa opäť pokúšali rozlúštiť nápis. Diego ju len chlácholivo objal, lebo ani on sám nevedel, ako by mohli prísť záhade na kĺb.
Sofia si položila hlavu na jeho plece a on jej vtisol bozk do vlasov. Rukou ju hladil po chrbte a tou druhou si ju k sebe privinul bližšie. Sofia mu funela na krk a jeho to šteklilo.
Chytil jej bradu medzi palec a ukazovák, podvihol ju vyššie a zapozeral sa do jej smaragdovozelených očí. Sofiin dych sa zasekol v hrdle a ona nebola schopná myslieť na nič iné, len na Diegove pery, ktoré sa kúsok po kúsok približovali k tým jej. Diego na nej videl ako ju naťahuje, lenže stále ju mal potrebu mučiť. Ona mu to ale nedarovala, natiahla sa a spojila ich pery.
Diego sa nenechal zahanbiť, chytil jej tvár do dlaní a vrhol sa jej lačne na pery. Nenásytne ju bozkával, zubami jej jemne hryzkal peru a ona mu ticho vzdychla do pier. Jej ruky sa vplietli do jeho vlasov a jemne ho za ne zaťahala.
Minúty plynuli a oni sa konečne od seba odtrhli, pretože vzduch bol pre nich tiež veľmi dôležitý. Obaja lapali po dychu, Diegovi však chýbali jej príjemné pery, preto jej nedal veľa priestoru ani sa poriadne nadýchnuť. Opäť sa vrhol na jej pery, rukami jej prechádzal po chrbte, občas jej nimi zašiel aj pod tričko a Sofia vtedy vždy na malý moment skamenela.
Ešte nikdy spolu takto ďaleko nezašli, vždy to bolo len o bozkoch, no Sofia teraz cítila, že sa niečo zmenilo. Odtiahla sa od neho, nechcela zájsť tak ďaleko. Ešte nebola pripravená.
Pozrela mu do očí a to čo tam zbadala jej ublížilo. Jeho strach, že urobil niečo nesprávne, že niečo pokazil, ubíjali nielen jeho ale aj ju. Ospravedlňujúco sa na neho pozrela, zvrtla sa na päte a zamierila do kuchyne.
Keď sa chystala umývať riad, počula Diegov smutný povzdych. Sklamala ho a to ju mrzelo najviac. Ona mu nedokáže dať to čo potrebuje, jej matka mala pravdu. Nie je pre neho tá pravá.
Riad spratala a pustila sa do hľadania cestovín, ktoré sa chystala spraviť na večeru. Stála pri dreze a napúšťala vodu do hrnca, keď na svojich bokoch ucítila jeho ruky a na svojom krku jeho pery. Vzdychla a práve to Diega ešte viac vyburcovalo.
Dlaňami jej prechádzal z bokov na brucho, jemne ju hladil a jeho pery obhryzkávali jej krk. Sofia sa neudržala, hrniec jej vypadol z rúk a ona sa bleskurýchlo otočila k nemu. Jeho oči stmavli, boli plné vášne, ktorú sa mu už nepodarilo skrotiť.
Vrhol sa jej na pery, jej telo pritlačil bližšie ku kuchynskej doske, len aby mu nespadla. Držal ju pevne v náručí, láskal jej pery a krk a s radosťou počúval vzdychy unikajúce z jej úst, pretože vedel, že za ne môže on a nikto iný.
Rukami jej už druhýkrát za tento deň vkĺzol pod tričko a začal jej masírovať chrbát. Sofia na viac nečakala a zaplietla mu prsty do vlasov, mierne zaťahala a teraz to bol Diego, kto z úst vypustil ston.
„Nemuč ma!" skríkne jej do pier, keď sa znovu na ne nalepí.
„Diego ja... ja nemôžem." vysúka zo seba pomedzi bozky Sofia. Diego sa od nej oddiali a zarazene sa na ňu pozrie. Nechápe, veď doteraz to bolo všetko v poriadku.
„Prečo?" zachrapčí hrdelne, lebo jeho hlas je stále rozrušený. Sofia sa zhlboka nadýchne, nevie ako mu to má vysvetliť aby sa ho nijak nedotkla, pretože jej na ňom záleží.
„Ja nie som tá správna pre teba. Nedokážem ti dať to čo potrebuješ. Mňa to tak strašne mrzí." po lícach sa jej skotúľajú slzy, Diego na ňu šokovane hľadí. Jeho myšlienky sú rozvrátené, kde sa v nej vzalo toto presvedčenie tak zrazu?
„Nechápem čo sa stalo. Urobil som niečo zlé? Ja som si myslel, že... však sme už spolu dlho a mal som pocit, že by sme sa mohli aj posunúť vo vzťahu a...." nedokončí, lebo ho preruší Sofiin prst na perách.
„Ty za to nemôžeš, dobre? Je to všetko moja chyba. Matka mala pravdu, nie som pre teba dobrá." opäť sa jej drali slzy von z očí, no Diego si ich teraz nevšímal, pretože už zistil odkiaľ vietor fúka. Takže v celom tomto má prsty jej matka. Hnev sa mu dostával do žíl, jeho mozog pracoval na plné obrátky, len aby presvedčil svoju lásku, že ona je pre neho tá pravá a jej matka sa ukrutne mýli.
„Sof, láska, tvoja matka pravdu nemá. Ako by som to povedal...ty si pre mňa všetko, myslel som si, že toto už vieš a nepochybuješ. Ty mi dávaš všetko čo som kedy od svojej priateľky chcel." pohladí ju po vlasoch rukou skĺzne na jej premočené líca. Jazykom sa opatrne obtrie o jej pery.
„Milujem ťa, láska." vzdychne jej do pier.
„Aj ja milujem teba." zašepká mu naspäť Sofia.
Ich pery sa spoja v bozku. Diego jej prejde zubami po spodnej pere a ona pootvorí pery čo samozrejme on ako chlap využije a vojde jej do nich jazykom. Sofiine ruky sú vo vlasoch Diega tak ako niekoľkokrát v tento deň. Jeho ruky sa zatiaľ v krúživých pohyboch hýbu na jej chrbte, no stále smerujú nižšie. Rukami jej zájde na stehná a zdvihne ju hore. Sofia si okolo neho automaticky omotá nohy.
Diego sa pohne smerom k jeho spálni, s dverami si problém nerobí, otvorí ich nohou a hlasno za sebou zabuchne. Otočí Sofiu smerom k dverám o ktoré ju aj oprie a spustí jej nohy zo svojich bokov.
Perami vyhľadá tie jej ale po chvíli ich opustí a venuje sa jej krku, kde jej zanecháva mokrú cestičku. Diega prekvapí Sofia, keď mu rukami zájde pod tričko a pohladí ho po bruchu. Odtiahne sa od nej a navzájom si hľadia do očí. Z tých Diegových šľahá vášeň, a zo Sofiiných zase poznanie niečoho nového.
„Vážne to chceš?" uisťuje sa on a ona mu len prikývne.
„Nechcem ťa do ničoho tlačiť, ja... vieš máme predsa čas a ak ne...." prerušia ho jej bozky, ktoré sa z jemných zmenia na vášnivé, jej ruky putujú k lemu jeho trička, ktoré v zápätí letí na opačnú stranu jeho izby.
Diego sa nenechá dvakrát prosiť, o chvíľu sú už obaja vyzlečení v posteli a Diego ju berie do slastných výšin.
ČTEŠ
Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem
Viễn tưởngObyčajná, no predsa nevšedná. Záhadná a tajuplná. Aj taká dokáže byť mágia, o ktorej nemáte ani potuchy. Zrazu sa však objaví a vy neviete čo ďalej. cover by : @ixenroh Rod Dračích majstrov 1