Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem

Opäť výprava, časť druhá(Rusko)

V Španielsku ich už nič nedržalo, a práve preto sa rozhodli stráviť letné prázdniny v Rusku. Diego mal jedinečnú príležitosť opäť po rokoch stretnúť svojho priateľa a Sofia mohla zase spoznať novú krajinu.

Cesta lietadlom Sofiu zabíjala, nedokázala obsedieť na sedadle a ešte k tomu sa jej Diego po celý čas smial.

----------------

Na letisku ich už čakal Zachariáš aj s nejakou blondínou, ktorá sa okamžite ako zbadala Diega, rozbehla k nim a uväznila ho v pevnom objatí. Ostal prekvapený, no jeho prekvapenie bolo nič v porovnaní so Sofiiným. Tá od prekvapenia pootvorila pery a nechápavo sa dívala na dvojicu pred sebou. Necítila hnev, iba sklamanie, ktoré jej teraz spôsobil. Zachari si až teraz uvedomil, že spravil chybu, keď so sebou priviedol aj Anastáziu.

Síce mu Diego vravel o Sofii, nemyslel si, že je to až tak vážne. No tento okamih ho presvedčil o opaku, keď sa Diego od Anastázie odťahoval ako sa len dalo a ona hlupučká to nechápala a ďalej sa k nemu veselo pritískala.

Zachari si smutne povzdychol a nechal Diega sa trápiť a presunul svoj zrak k Sofii. Jeho pozornosť upútali okamžite jej oči, nebola to však ich farba, ale ornamenty, ktoré sa jej ťahali po viečkach a dotvárali jej exotický dojem.

Podobné ornamenty mala aj na pravom zápästí, ktoré mala celé ozdobené náramkami, len preto aby si nikto nevšimol nezvyčajné vzory. Zacharimu však okamžite udreli do očí.

Jej smutný úsmev ho utvrdil v tom, že pre ňu nie je ľahké tu stáť a pozorovať ako jej Diega objíma iné dievča.

„Anastázia, pusť ma!" ozval sa konečne Diegov hlas, pretože už dlhšie nebol schopní vydržať jej objatie. Dievčina sa zháčila, no nakoniec sa od chlapca svojich snov odtiahla a zdvihla k nemu oči. Diego jej však pohľad neopätoval ale radšej sa pozrel na svoju lásku, na dievča, ktoré mu vzalo srdce a teraz sa jeho pohľadu vyhýbalo.

Keď sa na neho pozrela aj ona, jeho telo stuhlo. Nechcel veriť, že ju to až tak zranilo, no opak bol pravdou. Je pohľad v sebe niesol bolesť, zlomenosť a porazenosť. Diego sa k nej okamžite presunul, tuho ju objal a zašepkal jej ako ju miluje. Ona sa nechala učičíkať a pár chvíľ nato sa všetci pobrali z letiska.

Anastázia celú cestu zazerala na Sofiu a ona jej tie pohľady oplácal. No nie len pohľadmi jej dokazovala, že Diego patrí jej a nie nejakej ruskej blondíne. Držala ho za ruku a všetkým naokolo ukazovala, že Diego patrí len jej. Žiadna blonďavá hus si ho nebude privlastňovať.

-------------

Už dva dni boli u Zachariáša a ta malá mrcha, podľa Sofie, sa nechcela od Diega ani pohnúť. Sofiou zmietala žiarlivosť a obavy. Tie sa jej aj potvrdili, keď ich v to poobedie našla bozkávať sa spolu. Vlastne to Anastázia bozkávala Diega. Avšak toto Sofia vedieť nemohla.

Jej srdce sa rozbilo na malilinké kúsočky, jej nohy sa vzdali a čo najrýchlejšie ju odnášali preč.

---------

Hodiny ubiehali, Diega chytalo zúfalstvo, pretože Sofia sa ešte stále neobjavila a on sa o ňu začínal báť. Nedvíhala mu mobil, nečudoval sa jej však. Anastázia sa na neho vrhla a práve v tom okamihu sa v izbe objavila aj Sofia.

Nádej ho ešte stále neopúšťala, volal jej znova a znova. Nevedel si odpustiť chybu, ktorej sa dopustil, keď nechal Anastáziu aby ho pobozkala. Ona pre neho nič neznamenala, bola jeho minulosťou. Sofia však pre neho znamenala prítomnosť aj budúcnosť.

Vedel, že Anastáziu mu práve pokazila nielen budúcnosť, ale aj prítomnosť, ktorú ešte stále mal.

Sedel na stoličke a rozmýšľal, kam asi tak mohla jeho láska ísť. Samozrejme! Predsa jej hneď v prvý deň ukázal svoje najobľúbenejšie miesto, kde sa rád chodil vykričať a v pokoji porozmýšľať, keď potreboval byť aspoň nachvíľu sám.

Našiel ju presne tam, kde očakával. Sedela na lavičke, vo vyľudnenom parku. Prikradol sa k nej potichu a od chrbta ju objal. Čakal na jej reakciu a tá sa rýchlo aj dostavila. No nebola taká, akú očakával. Vytrhla sa z jeho objatia, na päte sa otočila a vrazila mu silnú facku.

„Načo si ma sem bral, keď tu na teba čakala ona? Prečo si mi celý čas vravel, že ma miluješ, keď to nebola pravda? Prečo som ti ja hlúpa naletela?" jej krik sa zmenil na usedavý plač.

Diego len bezmocne stál na mieste a konečne si uvedomil, ako jej ublížil. Neveril, že sa Sofia do neho zamilovala, no jej zúfalý plač ho o tom presvedčil. Podišiel k nej, chytil ju za ruky a donútil ju, aby sa na neho pozrela. Miesto jej očí však uvidel len jej viečka, ktoré boli pevne stisnuté len aby sa na neho nemusela dívať.

„Ona ku mne nepatrí. Ja som ani nevedel, že tu vôbec bude. Sofia, prosím, vieš, že ľúbim len jednu. A to si ty, tak prosím neplač. Bolí ma, keď ťa takto vidím." pokúšal sa jej vysvetliť súčasnú situáciu a hlavne jej dohovoriť.

Konečne otvorila oči a pozrela sa na neho. Premýšľala, či mu má nakoniec uveriť, alebo veriť radšej svojmu inštinktu, ktorý jej našepkával, aby neverila. Do očí sa jej tlačili ďalšie a ďalšie slzy, ktoré sa snažila potlačiť, no neúspešne. Veľká slaná slza sa jej skotúľala po líci a on jej ju okamžite prstom zotrel. Zobral ju na ruky a odniesol ju späť do domu, kde teraz bývali a až tam pokračovali vo svojej konverzácii.

„Neplač láska, ničíš ma svojimi slzami." šepkal jej.

„Ako to len teba môže ničiť? To práve ty si zničil mňa."

Tentokrát už jeho ruky nestíhali zotierať slzy, ktoré sa jej rinuli po tvári a vytvárali jej mokré cestičky. Diego už bol s nápadmi na uzmierenie v koncoch, no potom ho osvietilo. Veď predsa pozná starú dračiu pesničku, ktorá vždy spoľahlivo zaženie smútok a bolesť.

Začal si pohmkávať tichú melódiu. Pritiahol si Sofiu k sebe do objatia a čím viac sa ona snažila vyslobodiť, tým bolo jeho zovretie pevnejšie. Už otváral ústa, že jej niečo povie, keď v tom momente sa rozrazili dvere a v nich stála blonďavá Anastázia.

„Diego, čo keby sme..." nestihla ani dokončiť, pretože si všimla Diega so Sofiou v náručí. Vypleštila oči, neschopná slova.

„Teraz ti dokážem, že som to mysle vážne," zašepkal Sofii do ucha a potom sa už len otočil a prehovoril hlasnejšie k Anastáziu, „myslím, že som ti už jasne vysvetlil ako sa veci majú. Neviem prečo nechceš pochopiť, že som si konečne našiel dievča, ktoré úprimne milujem a nemám v pláne sa je vzdať. Vravím ti to naposledy, zabudni na mňa konečne."

Obe dievčatá v tú chvíľu prestali dýchať od prekvapenia. Ich prekvapenie sa ale dosť líšilo. Sofia bola prekvapená tým, čo práve počula z jeho úst a Anastázia bola zase prekvapená tým, čo videla a stále nedokázala pochopiť, že Diega už nezíska.

„A teraz choď, prosím."

Anastázia sa bez slova otočila a rýchlosťou draka vybehla z izby. Zachari bol na chodbe a videl ju vybiehať z Diegovej a Sofiinej izby a to ho prinútilo sa ísť pozrieť a aj nebádane skontrolovať situáciu.

Pohľad, ktorý sa mu naskytol ho len utvrdil v tom, že si Diego konečne našiel svoju pravú lásku. Zachari dúfal, že sa tak jedného dňa stane a keďže pre svojho najlepšieho kamaráta rozhodne za partnerku nechcel Anastáziu, bol len veľmi rád, keď sa tu zjavila Sofia.

Už sa otočil na odchod, keď ho zastavil niečí pohľad, ktorý sa mu vpíjal do chrbta ako laser. Neochotne sa obrátil naspäť a Diegov pohľad sa do neho opätovne zavŕtal.

„Ja som vás nechcel rušiť, len Anasta...." začal habkať a ani nedokončil vetu Zachari, keď ho Diego stopol rukou a pokrútil zamietavo hlavou. Zachari teda potichu opustil ich izbu a nechal dvojicu osamote.

--------------

Tri dni už prešli od tejto situácie a vzťah medzi Diegom a Sofiou sa ešte viac upevnil. Anastázia sa tiež od tej doby neukázala a všetkým nesmierne odľahlo.

V sobotu ich prekvapilo počasie, pretože z čista jasna napadal bielučký sneh. Diego spolu so Zacharim si patrične užívali snehovú nádielku a s radosťou malých chlapcov sa zabávali.