Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem

Pochybnosti sú namieste

Keďže sa blížime ku koncu a ja to nechcem celé naťahovať, tak pridávam dnes už druhú časť. :) Užite si ju ;)

Slnko sa predieralo pomedzi závesy. Diego so Sofiou spali v objatí. Aj napriek pokročilému času si obaja vychutnávali spánok, ktorý si po niekoľkých prebdených nociach aj zaslúžili. Sofia mala oči pevne zavreté, nohy mala prepletené s Diegovými a jeho ruky ju hladili po chrbte.

Sľúbila si mi pomoc!

Sofia sa na posteli okamžite posadila a trvalo jej kým si uvedomila, že ešte stále nesplnila dračiu prosbu. Jej prudký pohyb prebudil už aj Diega.

„Čo sa stalo?" spýtal sa jej ustarane.

„Ja som... ja som zabudla na toho draka!" vykríkla nahnevaná sama na seba. Diego na ňu začudovane pozrel.

„Akého draka?"

„Toho zo včera! Ja som úplne zabudla. Ako som len mohla?"

„Sof, upokoj sa najprv!" skríkol už po nej, pretože jej besnenie a zvyšovanie hlasu sa mu ale vôbec nepáčilo.

„Ako sa mám upokojiť, keď ten drak je zranený?" vrčala na neho podráždene. Diego si zničene prešiel rukou po očiach. Nevedel o akom drakovi to Sofia vraví, ani prečo teraz tak vyvádza. Chcel vedieť všetko, no teraz potreboval aby sa ona hlavne upokojila. Neostávalo mu nič iné iba vynaložiť všetku jeho silu na upokojenie tornáda, ktoré sa už preháňalo po izbe.

Vykročil k nej, pevne jej chytil ruky a stiahol ju k sebe do objatia. Sofia sa zo začiatku metala, snažila sa dostať von a pokračovať vo svojej činnosti a čo najrýchlejšie sa dostať k drakovi, len aby mu mohla pomôcť. Keď však zistila že nemá ani najmenšiu šancu dostať sa z jeho zovretia, podvolila sa. Diego sa pre seba spokojne usmial. Teraz mu už nehrozia žiadne modriny ani podliatiny.

„A teraz by si mi mohla vysvetliť čo za draka to je." zapriadol jej do ucha potichu a ona sa pri zvuku jeho hlasu strhla.

„Ten drak...no včera sme po ceste sem zastavili a ja som sa začala zaujímať čo sa deje. Ty si spal a tak som sa vybrala von na malý prieskum. Stretla som sprievodcu a ten mi povedal, že na koľajniciach je nejaké zviera, tak som teda vyzrela vonku keď on odišiel. A to čo som zbadala ma teda dosť prekvapilo. Na tých koľajniciach bolo totiž dračie mláďa a ja som nevedela čo robiť, tak som sa tam jednoducho rozbehla a...." prerušil ju jeho prst na jej perách. Zohol sa k nej a jemne ju pobozkal na ústa.

Nakoniec sa Sofia dostala do kľudového režimu, bola schopná vysvetliť všetko od začiatku bez koktania a potom sa ešte aj spoločne vybrali za dračím mláďaťom aby mu pomohli.

Aby ho našli, museli zájsť až niekoľko kilometrov za Córdobu, pretože v meste by boli veľmi nápadní. Ani jeden nevedel čo majú vlastne od takého dračieho dieťaťa očakávať, a tak sa obaja psychicky pripravovali na skoro čokoľvek. Príjemne ich však prekvapilo, keď sa im mláďa poklonilo ako keby videlo rodinu kráľa.

Diego si až oneskorene uvedomil, že poklona bola venovaná Sofii ako dračej majsterke. On bol celkom zbytočný. Nad touto myšlienkou sa musel pousmiať, inak to ani nešlo. Ona sa vďaka nemu vypracovala až na najvyššiu pozíciu v dračej hierarchii a on nestál ani za obláčik dračej pary. Uvedomenie si tohto ho celkom riadne odrovnalo. Nedokázal sa zmieriť s tým, že je menejcenný ako ona. Už odmalička bol vychovávaní aby bol on tou autoritou a nie aby musel autoritu poslúchať.

Teraz sa však snažil tieto myšlienky zahnať, pretože nechcel aby sa k nim dostala ona. Presne ona, ktorá sa už dávno stala zmyslom jeho bytia. Prečo sa toto všetko muselo stať? Táto otázka ho trápilo už pekne dlhú dobu.

------------

Drak im poskytol celkovo dosť nových informácii a oni dvaja si teraz mohli užívať aspoň chvíľu voľna. Aj preto sa rozhodli spríjemniť si čas prechádzkou po meste a poobzerať sa trochu po pamiatkach.

Ruka v ruke kráčali ulicami mesta, zastavovali sa pri tradičných obchodíkoch a Sofia sa s radosťou dieťaťa obzerala okolo seba. Jej bezstarostnosť sa pomalý ale isto presúvala aj na neho. Diegovi sa nechcelo poslúchať Sofiino veselé džavotanie a tak sa obzeral okolo seba. Jeho pozornosť upútala jedna žena, ktorá sa skrývala za stĺpom, no ani to mu nezabránilo ju vidieť. Jeho podvedomie začalo vymýšľať všemožné konšpiračné teórie, prečo sa tá žena skrýva za stĺpom. Jedna za druhou však boli tak nezmyslené až boli všetky na smiech. Pretrel si dlaňou celú tvár a až tak zaujal Sofiinu pozornosť.

„Deje sa niečo?"

Diego len pokrčil plecami a znovu sa obzrel za seba. Žena tam však už nebola a on si začínal myslieť, že má halucinácie. Sofia ho skúmala pohľadom a pokúšala sa prísť na to, prečo je od včera tak čudný.

„Poďme sa najesť." navrhol Diego a už ťahal Sofiu za ruku do najbližšej reštaurácie. Ona sa len celá prekvapená nechala dotiahnuť dovnútra a posadiť sa ku stolu.

„Stalo sa tam vonku niečo?" spýtala sa ho ešte raz pokojným hlasom. On len jej smerom pokrčil plecami a ďalej sa venoval jedálnemu lístku. Teraz sa začínala hnevať ona. Nevedela prečo sa k nej takto správa, mrzelo a bolelo ju to tak veľmi ako keby jej vytrhol srdce. Aj keď spolu sedeli v útulnej reštaurácii, Diegovo správanie sa stále nezmenilo. Rovnako odmeraný výraz mal na tvári po celý čas čo spolu sedeli v reštaurácii a čakali, kým im donesú objenávku.

Ak sa on nedokáže správať normálne, prečo by ona mala mať na perách úsmev? Tiež sa rozhodla ho ignorovať.

Jedlo im priniesli chvíľu potom a keď sa do neho pustili, Diego sa pokúšal nadviazať očný kontakt so Sofiou, no tá sa jeho pohľadom úspešne vyhýbala. Nakoniec to už Diego nevydržal a dotkol sa jej ruky, ktorú mala Sofia položenú na stole. Akonáhle sa jej dotkli jeho ruky, škaredo na neho pozrela až mu prešiel po chrbte mráz.

„Prepáč mi to. No videl som nejakú ženu a úprimne zľakol som sa, že by ti chcela nejako ublížiť. Preto som sa tak zachoval. Vážne mi to prepáč." pokúšal sa jej ospravedlniť, no ona jeho slová nevnímala.

Jej mysľou behala už len veta o žene, ktorú Diego videl. Žeby sa začala plniť Perescova predpoveď? Ak áno, znamenalo by to, že sa veci posunuli dopredu a tak sa teraz Sofia bude konečne môcť pohrúžiť do šírenia dračej existencie. Teraz však musí nájsť tú záhadnú ženu, len aby sa dostala k informáciám.

„Kde si ju videl?" vyhŕkla svoju otázku na neho a on len ostal zarazene na ňu hľadieť.

„Prečo to chceš vedieť?" spytuje sa jej udivene. Sofia sklopí pohľad a potichu zamrmle:

„Niečo som ti nepovedala."

Diego na ňu vyvalí oči a horúčkovito rozmýšľa čo mu asi tak zamlčala. Nič mu však neschádza na rozum, tak sa k nej otočí a ona sa mu uprene pozerá do očí.

„Ide o to, že som prišla na význam druhého listu. A ešte som v knihe od teba našla stránku popísanú čudným písmom a aj tú sa mi podarilo rozlúštiť." odpovedá mu na jeho nevyslovenú otázku. On na ňu len prekvapene hľadí, nechce sa mu veriť, že mu zatajila niečo tak podstatné.

„Prečo si mi o tom nič nepovedala dopekla?" jeho hlas znel veľmi nahnevane ale ona sa nijak nezľakla ani sa nenechala jeho právaním zastrašiť. Pokojne na neho upierala svoje oči a on sa v nich napokon stratil.

Diego nahnevane zafučal, no snažil sa krotiť svoj hnev v sebe. Radšej si v tichosti nabral cestoviny a vložil si plnú vidličku do úst. Sofia pokrútila nad ním smutne hlavou a tiež sa pustila do jedenia. No odrazu sa jej zatočila hlava, počula čudné hlasy, ktoré sa zjavovali z neznáma a opantávali jej mozog. Jej telo aj myseľ začínali ochabovať až nakoniec stratila vedomie a odpadla.