Rod Dračích majstrov: Intrabit in draconem

Dračí obchodník

„Mali by sme sa vrátiť do Španielska." povedala mu potichu. Diego na ňu prekvapene pozrel, nechápal prečo chce ísť zrazu domov. Síce tam by boli len oni dvaja, ale aj tak...

„Prečo sa chceš vrátiť do Madridu?" spýtal sa jej teda. Ona miesto odpovede chytila jeho ruku a priložila ju k dračiemu oku, ktoré pulzovalo energiu do priestoru okolo seba. Po dotyku Diegovej ruky sa z povrchu vyvalila para spolu s tichým zasyčaním.

„Myslím, že už vieš prečo sa musíme vrátiť." skonštatovala Sofia po niekoľkých minútach ticha. On len chápavo prikývol, vybral sa ku skrini a vybral odtiaľ kufre aby sa mohli pobaliť. Keď sa otočil späť, Sofia ho obdarovala jemným úsmevom. Jeho pery sa tiež sformovali do úsmevu a jeho myseľ a telo zatemnila vášeň. Aspoň na malú chvíľu ju potlačil, položil kufre k posteli a potom sa zase otočil k svojej milovanej.

Tá však nestihla ani zareagovať a Diego jej už visel na perách, vášnivo ju bozkával a jeho ruky drtili jej boky v pevnom zovretí. Sofia bola zo začiatku dosť prekvapená, no tak ako vždy podľahla tomu, čo z Diega vyžarovalo.

„Milujem ťa... milujem ťa." šepkal jej udýchane pomedzi bozky a ona sa začala prihlúplo usmievať.

„Aj ja ťa milujem." odvetila mu spontánne šeptom. Diego sa zarazil, pretože tieto slová od nej nečakal. Odtiahol sa od nej a uprene sa zahľadel do smaragdovozelených očí, ktoré sa na neho dívali so začudovaním.

„Čo som spravila?" spýta sa ho zmätene ale aj dosť zranene Sofia. Jeho ruka vyletela k jej lícu, a keď sa ho dotkol, nadobudlo červenkastú farbu.

„Nič si nespravila," venoval jej ďalší úsmev, „len si ma svojim vyjadrením prekvapila. Ja...ja som to nečakal a ani nevieš ako ma teší, že si mi dala šancu."

Držiac ju za ruky si kľakne, hľadiac jej uprene a hlboko o očí, jej venuje pár nežných bozkov na hánky.

„Splníš mi moje želanie a staneš sa oficiálne mojou priateľkou?"

Jeho slová ju dojmú až k slzám, ktoré sa jej začnú kotúľať po už úplne červených lícach. Nakoniec sa jej však podarí vysloviť áno a Diego ju kľačiačky objíme. Aby teraz neboli od seba tak výškovo rozdielni, Sofia si tiež kľakne a hlavu zloží na jeho mocnú plecia.

Ich krásnu chvíľu preruší tiché zaklopanie na dvere, ale ani jeden z nich nestihne zdvihnúť hlavu keď sa dvere opatrne otvoria a v nich sa zjaví Zachariášova hlava.

„Nechcem vás rušiť, ale máme menší problém." preriekne po chvíli čo uprene sleduje obraz pred sebou.

Sofia s Diegom sa zdvihli na nohy a chlapci ako správni gentlemani pustili dievča ako prvé. Keď však okolo mladého Rusa prechádzal aj Diego, ticho zasyčal kamarátovi do tváre:

„Vrelá vďaka, Sivjev."

Zachariáš si len povzdychol, pokrútil hlavou a vybral sa za nimi do obývačky.

Keďže sa Diego nepozeral pred seba, nevšimol si pred sebou stojacu Sofiu, ktorá ako obarená hľadela do miestnosti, pretože v jednom z kresiel sedela jej "úžasne starostlivá" matka.

„Čo sa do..." chcel zanadávať Diego, no to čo videl ponad plece svojej priateľky ho natoľko prekvapilo, že len naprázdno zavrel ústa.

„Láskavo si odpusť nevhodné slová mladý muž." upozornila ho jedovato žena, ktorá si vravela matka.

Sofia sa obzrela na Diega a on v jej očiach našiel strach, bolesť, znepokojenie, hnev a zradenosť. Rukami jej preto chytil plecia a povzbudzujúco jej ich stisol.