Piaty Záškodník

6.

Postavila som sa ku svojmu kotlíku a otvorila si učebnicu na správnej strane. Lily, Maya a Emily sa postavili k rovnakému stolu ako ja. Zapálila som si pod kotlíkom oheň a začala som s prípravou elixíru.

Elixíri patrili k jedným z mojich obľúbených predmetov. Preto som svoju Eufóriu mala hotovú do hodiny. Skončila ešte skôr ako Lily, a to je vraj najlepšia v ročníku. Zdvihla som teda ruku.

"Pán profesor? Už mám hotovo." oznámila som mu a už sa náhlil k môjmu kotlílu.

"Výborné! Je dokonalý slečna..." začal a so zdvihnutým obočím na mňa pozrel.

"Peverelová." doplnila som ho s úsmevom.

"Vidím, že tu máme ďalšiu adeptku do môjho klubu! Bolo by mi potešením, keby ste ku mne prišli v piatok na malý večierok slečna Peverelová." usmial sa.

Ja som len prikývla a rozmýšľala o čom to tu točí. Slughorne odišiel ku druhému stolu, kde už sa hlásil nejaký druhý študent. Spokojne som naplnila skúmavku vzorkou aby mohol profesor môj elixír úplne ohodnotiť a kráčala som ku stolu. V tom som však o niečo zakopla a porúčala som sa k zemi. Okamžite som sa pozrela po príčine môjho pádu. Našla som ju takmer okamžite. Black! Mala som dávať pozor, keď som šla okolo neho!

Zazrela som na neho a on sa len uškrnul. Niekto sa ku mne postavil a podal mi pomocnú ruku. S vďačným úsmevom som na dotyčnú osobu pozrela. Stál pri mne Remus.

"Ďakujem ti." prijala som podávanú ruku.

"To je nič. Si v poriadku?" spýtal sa a ja som prikývla.

"Mala by si si na Siriusa dávať trochu pozor. Ten ti nedá pokoj. Hlavne po tom, ako si s ním dnes ráno vybabrala." upozornil ma. Pri spomienke na raňajky som sa musela usmiať.

"Neboj sa Remus. Ja sa tak ľahko nedám, to mi môžeš veriť." uistila som ho a od kráčala som k učiteľskému stolu, kde som postavila do stojanu svoj elixír.

Po mne už elixír dokončil aj zvyšok triedy, a onedlho už sme mierili na hodinu Obrany proti čiernej mágií.

Táto hodina bola opäť spoločná so Slizolinom. Profesorka sa nezdržovala zbytočnými rečami, a hneď nám povedala, čo budeme na hodine robiť.

"Rozdelím vás do dvojíc a budete cvičiť duely. Nechcem počuť žiadne sťažnosti na vybraného partnera. Môžete použiť všetky kúzla, ktoré poznáte. Rozumeli ste?" opýtala sa a prísnym pohľadom prešla po celej triede. Všetci sme prikývli.

"Teraz budem volať vaše mená a rozdelím vás ako si myslím, že to bude najlepšie. Nejaké námietky?" keď sa nikto neozval začala čítať mená.

"Potter a Evansová!" všimla som si, že Lily prevrátila očami. Za to James vyzeral nadšený.

"Prewettová a Blacková!"

Emily dostala do dvojice nejaké dievča zo slizolinu. Zrejme bola Siriusovi rodina. Mala husté tmavé, kučeravé vlasy, a dosť povýšenecký pohľad.

"Lupin a Pettigrew!"

A takto to pokračovalo stále ďalej, až sa nakoniec dostala profesorka ku mne.

"Peverelová a Black!"

V tej chvíli som sa skoro zložila. To nemyslí vážne však? Ak je to žart, tak má mizerný zmysel pre humor!

"Pani profesorka? To myslíte vážne?" spýtala som sa.

"Áno slečna, celkom vážne. Prečo sa pýtate? Máte vari strach?" spýtavo na mňa pozrela.

Zachytila som Siriusov pohľad, ktorý jasne vravel, čo si myslí. Myslí si, že sa ho bojím. Kdeže frajerko! Ja ti zmažem ten úsmev z ksichtu!

"Kdeže pani profesorka. Z neho? To sa už asi viac bojím vlastného vankúša!" povedala som a celá trieda sa zasmiala.

"Dobre to stačilo! Teraz sa postavte oproti sebe a začnite!" všetci sme poslúchli.

Postavila som sa teda oproti Blackovi a vytiahla si prútik. On spravil to isté. Obaja sme sa poklonili ako sa pri dueloch patrí a namierili sme na seba prútiky. Prv, než som stihla niečo urobiť poslal na mňa omračujúce zaklínadlo.

"Nehýb sa!"

Uhla som sa a zazrela na neho. Tss! Takto ma zastihnúť nepripravenú? Hanba ti Black! Rýchlo so sa spamätala a začala sa sústrediť.

"Expeliarmus!" vykríkla som no on moje zaklínadlo zablokoval.

"Nič lepšie slečna Peverelová?" posmešne sa uškrnul.

"Dosť ťa šetrím. Ale žerieš mi nervy tak s tým asi prestanem." odpovedala so mu.

"Omyl slniečko. To JA šetrím TEBA!" vyhlásil a sebavedome sa na mňa usmial.

Pri oslovení slniečko som zaškrípala zubami. Vyslala som k nemu ďalšie zaklínadlo, ale aj to zablokoval. Potom spravil to isté aj on ,a tentoraz som ho zablokovala ja. Takto sme pokračovali ešte dobrých desať minút. Už som bola celkom unavená, ale bola som rozhodnutá nevzdať sa, kým sa nevzdá on.

"Ale, ale! Slniečko sa nám už unavilo?" spýtal sa posmešne.

"To sotva Black! Len sa rozhodujem, či z teba spravím žabu alebo somára!" zasmiala som sa.

Zamračil sa a neuveriteľne rýchlo na mňa vyslal omračujúce zaklínadlo. Podvedome som pred seba vystrela prútik a zakričala Protego! Sila zaklínadla ma zhodila z nôh. A nie len mňa. Aj Blacka a profesorku stojacu priamo za mnou. Dočerta! Máme tu problém! Otočila som sa k profesorke. Podišla som k nej a pomohla jej na nohy.

"Veľmi ma to mrzí! Ja som naozaj nechcela pani profesorka!" hovorila som to s ospravedlňujúcim tónom.

Počula som ako sa mi Sirius za chrbtom smeje. Otočila som sa k nemu a vražedne na neho zazrela.

"Za toto môžeš ty!" prekvapene na mňa pozrel a zdvihol obočie.

"Ja?! Pokiaľ viem, to zaklínadlo vyšlo z tvojho prútika slniečko." sladko sa na mňa usmial a mávol svojim prútikom k mojej pravej ruke.

"Máš pravdu. Vyšlo síce z môjho prútika, ale len kvôli tebe. Zaútočil si na mňa, keď som nebola v strehu! To sa predsa nerobí!" kričala som.

Už-už chcel niečo odseknúť, ale skočila mu do toho profesorka.

"Tak dosť! To už stačí! Obaja sa hláste v kancelárií vedúcej vašej fakulty! A hneď!" prísny tón jej hlasu nás oboch donútil stíchnuť.

Obaja sme vyšli z učebne a bok po boku sme mlčky kráčali do kancelárie profesorky McGonagallovej. Hanbila som sa ako pes! Nikdy som zatiaľ nebola po škole! To ale neznamená, že som nejaká bifľoška! Na Durmstrangu by o trest nikto nemali záujem. Prišli sme pred kanceláriu profesorky McGonagallovej. Jemne som zaklopala na dvere a modlila sa k Merlinovi, aby tam nebola. Ale čo čert nechcel! Spoza dverí sa ozval hlas, ktorý nás vyzval, aby sme vstúpili. Perfektné! Fakt perfektné!