Piaty Záškodník

11.

Lissa:

Ráno som sa zobudila na pohovke, kde som včera večer odpadla. Najskôr som otvorila oči a snažila som sa zaostriť na okolie. Klubovňa bola prázdna, čo znamenalo, že je celkom skoro ráno. Zaletela som pohľadom teda k hodinám nad krbom oproti mne. Bolo len osem hodín ráno.

Na to, že je víkend som hore dosť skoro.

Posadila som sa o trochu sa ponaťahovala. Odhrnula som si vlasy z tváre a chystala som sa vstať no v tom som sa zarazila. Vlasy. Niečo mi na nich nesedelo. Bleskovo som si schmatla jeden prameň a zahľadela som sa naň. Bol fialový! A keby len jeden, celé vlasy som mala fialové!

"Čo to do riti?!" mrmlala som si popod nos.

Pomaly, ale isto ma chytala panika. Veď ja mám fialové vlasy! Kto to..!? Ani som si v duchu nestihla dokončiť, lebo odpoveď sa dostavila veľmi rýchlo. Zavrčala som a v sekunde som si to namierila do chalanských izieb. Vytiahla som prútik a potichučku som vošla do izby. Rozhliadla som sa po miestnosti, až som sa pohľadom zastavila na posteli, z ktorej na mňa vykúkala strapatá hlava s dlhšími vlasmi.

Uškrnula som sa postavila som sa k nej. Vystrela som pred seba prútik a zvolala Aquamenti! Okamžite mi z konca prútika vytryskol prúd vody a pristál na Blackovi. Ten bol bleskovo hore a začal sa obzerať po izbe tak prudko, až spadol z postele. Dopadol s hlasným žuchnutím a nadávkami. To zobudilo aj zvyšok jeho spolubývajúcich v izbe. A ja som tam len stála a smiala sa. Po chvíli sa mu podarilo pozviechať sa zo zeme a venoval mi mimoriafne vytočený pohľad.

"Čo to malo znamenať?!" zvrieskol na mňa.

"A čo malo znamenať toto?!" zvrieskla som tiež. Pozrel mi na vlasy a spokojne sa uškrnul.

"S týmto nemám nič spoločné." zahlásil akoby nič.

To ma naštvalo ešte viac. Zdvihla som prútik a namierila mu ním na tvár.

"Tak, a teraz ma dobre počúvaj Black. Okamžite to naprav, inak si ma neželaj. Varujem ťa!" vrčala som na neho zlostne. Na chvíľu zmenil výraz, akoby uvažoval nad mojimi slovami. Potom však opäť nahodil svoj úsmev.

"A ja ti vravím, že v tom prsty nemám." povedal rozhodne.

"Neverím ti Black, nepokúšaj moju slabú sebakontrolu!" varovala som ho. V tom sa, ale ozval Remus.

"Tak na toto si potreboval to kúzlo?" opýtal sa pokojne a ja som sa víťazoslávne uškrnula. Sirius stisol pery a otočil sa na kamaráta.

"Ty si taký somár Námesačník! To si to musel vytiahnuť práve teraz? Keď na mňa mieri prútikom?!" zasyčal naštavane.

"Áno, musel. Vravel som ti, aby si jej dal pokoj. No ty nie. Teraz si to vyžer kamoško." povedal ľahostajne.

Sirius sa znova pozrel na mňa a na prútik v mojej ruke, až nebezpečne blízko jeho peknej tváričky. Porazenecky si vzdychol.

"Fajn. Spravil som to ja, ale bol to len taký malý žartík. Myslel som si, že to bude vtipné. Ale očividne sa bavím len ja." zazrel na kamarátov.

"Ako myslíš. A mne bude vtipné, ak ťa teraz premením na žabu. Bude to naozaj veľmi zábavné." povedala som s úškrnom. Black zbledol.

"Počuj slniečko. Upokoj sa, dobre?" zamrmlal a ruky dal pred seba, akoby ktoril divú šelmu.

"Upokojím sa, ak ma toho okamžite zbavíš." sladko som sa usmiala.

Povzdychol si a kývol Remusovi. Ten vytiahol prútik a zamrmlal si protizaklínadlo. O chvíľku som už mala opäť vlasy hnedé. Sklonila som prútik a otočila som sa na odchod. Vo dverách som zastala. Ukázala som na Remusa.

"Tebe Remus ďakujem. Vám sa ospravedlňujem, že som vás zobudila a ty Black..." namierila som prst na neho. "My sa vidíme večer po škole. Prajem príjemný deň."

Sirius:

Keď odišla, bol som trochu mimo.

"Dočerta! Tá malá žaba ma práve prinútila, aby som cúvol!" zamrmlal som si.

Pozrel som na ostatných. Aj oni boli očividne trochu prekvapení. Ten jej odchod, akoby sa nič nestalo, ma prekvapil. Sadol som si na premočenú posteľ.

"Uvedomuješ si Tichošlap, že ona si sem proste nakráčala, celého ťa zmáčala a nakoniec ťa prinútila, aby si jej napravil vlasy len tak?" spýtal sa ma James. Otočil som hlavu k nemu a prikývol.

"Teda! Tá baba má guráž! Takú len tak nenájdeš, vieš o tom že?" pokračoval môj najlepší kamarát.

"Hej, viem. Ale o čo ti pre Merlina ide?" opýtal som sa.

"O to, že ak ju nezbalíš ty, tak ja určite.  Aspoň bude mať Evansová čas žiarliť." zahlásil a znova si ľahol. Schmatol som vankúš a hodil som ho po ňom.

"Ty si taký pako James! Prečo by som ju mal baliť?" spýtal som sa trochu naštvane.

"Lebo nad tebou práve vyhrala a je to jediná baba, ktorú som zatiaľ videl, čo ti nepodľahla hneď po prvom úsmeve  A mňa prekvapuje, že si ustúpil. Ozaj, prečo si to vzdal?" posadil sa a zamračil sa na mňa.

"Lebo mi mierila prútikom medzi oči?!" povedal som sarkasticky. James si odfrkol.

"Akoby ťa to niekedy trápilo. Buď by to napravil Námesačník alebo Pomfreyová." mal pravdu.

Prečo som ustúpil? Akurát čo jej stúplo sebavedomie, a každému to vykecá. No to som hneď aj zavrhol. Nevyzerá ako ten typ dievčaťa. A v tom to na mňa doľahlo úplne. ONA presvedčila MŇA, aby som odčinil, čo som jej spravil s vlasmi!

Náhle som k nej pocítil istý druh rešpektu. Bola totiž prvá, ktorej sa to okrem učiteľov podarilo. Mohol som nad tým uvažovať aj dlhšie, ale spomenul som si, že som celý mokrý. Prezliekol som sa a usušil som si posteľ. Potom som si znovu ľahol. Musím si trochu pospať. Zo Zakázaného lesa sa asi tak skoro nevrátime. A ak mám byť úprimný, bol som zvedavý, ako sa zatvári, keď vojdeme do lesa, a ja jej veľmi ochotne vymenujem, čo všetko v ňom môžeme nájsť. Potom som opäť zaspal.