Piaty Záškodník

2.

Sadla som si vedľa blonďavého dievča s kučeravými vlasmi. Pomaly som sa spamätávala aj zo šoku, že som bola predstavená pred celou školou a do tváre sa mi vracala farba.

Dievča vedľa mňa sa ku mne otočilo. Malo modré oči s iskričkou radosti. Všimla si ma, a jej úsmev sa ešte rozšíril. Podala mi priateľsky ruku.

"Ahoj! Ja som Emily Prewettová. A ty?"

Viem, že ma pred chvíľou predstavil riaditeľ, ale asi sa spýtala zo slušnosti.

"Ja som Elisabeth Peverelová. Pre priateľov Liss." usmiala som sa a prijala som podávanú ruku.

"Takže... Ty si z Durmstrang?" opýtala sa zvedavo a ja som prikývla.

"A aké to tam je?" položila očakávanú otázku.

"Príšerné! Tu školu neprajem nikomu. Čiernu mágiu tam majú povinnú, a ja ju neznášam. Praktický som bola nútená učiť sa ju. Je tam zima a každý je divný..." vychrlila som zo seba na jeden nádych. Samú ma prekvapilo, ako ľahko som o tom rozprávala.

Súcitne prikývla. Potom ju však zamestnalo dievča vedľa nej a odvrátila sa odo mňa. Ja som sa pozrela do svojho taniera. Bol plný všetkého možného. Mäso, zemiaky, šalát a tak ďalej.

Zobrala som si vidličku a začala som jesť. Ani som si nedala do úst prvé sústo a zacítila som na sebe niečí pohľad. Zdvihla som zrak od taniera a hľadala som osobu, ktorú tak veľmi zaujímam. Pohľadom som prečesávala vedľajší stôl. Pozeral sa na mňa ten plavovlasý chalan do ktorého som vrazila pri vlaku.

Neuhol pohľadom ani keď moje oči našli tie jeho. Chvíľu som mu do nich hľadela, a keď zrakom neuhol ani po pár ďalších sekundách nadvihla som jedno obočie v nemej otázke. Máš s niečím problém? A odvrátila pohľad k nášmu stolu.

Vložila som si vidličku konečne do úst a obzerala si svojich nových spolužiakov. Všimla som si dievča s ohnivočervenými vlasmi a smaragdovými očami. Rozprávala sa so svojou kamarátkou a nevšimla si môj pohľad. Pokračovala som a zbadala som skupinu štyroch chalanom. Vyzerali veľmi sebavedomo. Dvaja z nich sa práve o niečom dohadovali a ďalší dvaja sa na nich smiali. Prestali sa hádať a ja som si ich konečne mohla lepšie obzrieť.

Prvý mal šticu neposlušných čiernych vlasov, ktoré mu odstávali na všetky svetové strany. Na nose mal okuliare spoza ktorých sa mu smiali hnedé oči. Druhý vedľa neho, s ktorým sa hádal, mal dlhé vlnité vlasy, ktoré mu elegantné padali do tmavosivých očí. Bol pekný a súdiac podľa jeho výrazu si svoj vzhľad uvedomoval.

Všimla som si za ním dve dievčatá, ktoré na neho priam zbožne pozerali. Zdá sa, že je idolom mnohých dievčat, lebo potom si všimla minimálne päť ďalších, a to len pri našom stole. Preniesla som svoj pohľad na zvyšných dvoch, ktorý sa na nich smiali. Ten vyšší z nich mal hnedé vlasy a v ruke držal akúsi knihu. Na pokožke mal jazvy. Mnoho jaziev. Niektoré boli staršie a bledšie. Iné vyzerali byť novšie, ružovkasté.

Zaumienila som si, že zistím prečo ich má a ako k ním prišiel. Potom som pohľad presunula na posledného zo skupiny. Bol nízky a zavalitý. Vlasy mal farby myšacieho kožuchu a vodnaté oči. Veľmi zaujímavá skupina. A dosť nesúrodá.

Asi som na nich hľadela pridlho lebo Emily si to všimla.

"To sú Záškodníci. Robia stále len problémy a sú v jednom kuse po škole." poučila ma prekvapene som na ňu pozrela.

"Záškodníci?" spýtala som sa a ona prikývla.

"Áno. Tak sa pomenovali. Ten v okuliaroch je James Potter. Ten pekný je Sirius Black. Tí dvaja sú prakticky ich vodcovia. Ten s jazvami je Remus Lupin a ten zavalitý je Peter Pettigrew. Spolu sú Záškodníci." povedala v skratke.

Bola som rada, že mi objasnila tento fakt. Hm... Som zvedavá ako budeme vychádzať.

"A aký sú Emily? Myslím povahou a tak." opýtala som sa. Veľmi ma to zaujímalo.

"James je vtipkár a autority veľmi neuznáva. Je zblaznený do Lily." povedala.

"To je ktorá?" ukázala na dievča s ohnivočervenymi vlasmi. Nedivím sa mu. Je veľmi pekná. Prikývla som na súhlas, že rozumiem. Potom pokračovala.

"Neustále ju otravuje a pozýva na rande. No ona ho stále odmieta. Nemá ho v láske. Sirius je kapitola sama o sebe. Je to rokfortský cassanova. Každé dievča na škole nad ním slintá."

Pozrela som na ňu a uškrnula sa.

"Omyl. Nie každé. Ja nie. A ty?" opýtala som sa a čakala na odpoveď.

"Tak na päťdesiat percent. Nevravím, že sa na neho dobre nepozerá, ale neviem, či by som s ním chodila. Baby strieda ako ponožky. Takého ja nepotrebujem."

Chápavo som prikývla a gestom som ju pobádala, aby pokračovala v rozprávaní.

"Remus je z nich najnormálnejší. V ich žartíkoch sa snaží veľmi nezúčastňovať. Dá sa ním dobre porozprávať. A keby si niečo potrebovala s učením alebo niečím iným, pomôže ti. Rovnako ako ja." ponúkla sa. Vďačne som sa na ňu usmiala a ďakovala Merlinovi za prvú kamarátku.

"A posledný je Peter. Je zvláštny. Všade sa vláči za Jamesom a Siriusom. Je ako ich tieň. Tam kde sú tí dvaja, alebo aspoň jeden z nich, bude pravdepodobne aj on."

S týmito slovami ukončila svoje rozprávanie, ale ja som mala aj ďalšie otázky.

"Emily? Kto je prosím ťa tam ten chalan?" zamrmlala som a ukázala som plavovlasého chlapca, ktorého som zrazila.

"Pre Merlin! Čo si mu spravila?!" otočila sa na mňa so strachom v očiach. Nepáčila sa mi jej reakcia na moje slová.

"Omylom som do neho vrazila pri vlaku. Ale ospravedlnila som sa mu." dodala som, keď som videla ako ešte viac zbledla.

"Volá sa Lucius Malfoy. Pochádza zo zazobanej a starej čistokrvnej rodiny, a vcelku krutý. Nemá rád čarodejníkov z muklovských rodín. Stále ich nazýva humusákmi. Máš šťastie, že si sa mu ospravedlnila lebo by ti nedal pokoj."

Keď teraz tak vezmem do úvahy jej slová, jeho opis aj celkom sedí. Naozaj vyzeral trochu kruto. Moje úvahy však prerušil riaditeľov hlas.

"Tak a teraz váš čakajú teplé a pohodlné postele. Vyspite sa dobre, lebo zajtra sa vám začína škola. Dobrú noc vám prajem!"

Po Dombledorových slovách sa začali všetci zdvíhať. Chytila som Emily za rameno.

"Ja neviem, kam mám ísť. Môžem ísť s tebou?" opýtala som sa trochu zahanbene.

"Jasné!" usmiala sa a pobrali sme z Veľkej siene.

Emily má viedla po niekoľkých schodiskách, až sme zastali pred jedným obrovským obrazom.

"Toto je obraz Tučnej pani. Za ním je vchod do Chrabromilskej klubovne. Vždy, keď budeš chcieť vojsť, musíš povedať heslo. Tentoraz je to Abstinencia. Heslo sa bude meniť. Nikdy ho nezabudni, inak budeš musieť čakať na niekoho druhého. Dobre?" opýtala sa a ja som prikývla.

Emily vyslovila heslo a Tučná pani sa prehupla dopredu a odhalila tak veľkú dieru, ktorá viedla do klubovne.
Vošli sme dnu a ja som sa nestačila pozerať. Klubovňa bola veľká. Bol tam krb, pri ňom bolo zopár kresiel. V rohu miestnosti bola pohovka a oproti stôl a kreslá. Bolo to veľmi útulne miesto.

Celá miestnosť bola ladená do červenej a zlatej farby. Na jednej stene visel aj Chrabromilský erb. Veľký zlatý lev. Emily si všimla ako sa tvárim a začala sa na mne smiať. Nedivila som sa jej. Musela som na tú parádu hľadieť ako tela na nové vráta.

Chytila ma za ruku a vytiahla má po schodoch do dievčenskej spálne. V kruhu okolo pece stalo päť postelí so šarlátovými závesmi. Nakráčala som si to k jednej z posledných dvoch voľných posteli a hodila som sa na ňu. Milujem Rokfort!

Vyskočila som z postele a zobrala si svoj kufor. Otvorila som ho a vybrala si z neho pyžamo. Okamžite som zo seba zhodila habit a obliekla si ho. Zakričala som len Dobrú noc všetkým! a ľahla si do postele. Ani som nepočkala na svoje nové spolubývajúce. Veď aj zajtra je deň. Zoznámim sa s nimi ráno. Skôr než som zaspala, počula som ešte, ako sa Emily tlmené smeje. Zrejme na mne a mojej reakcií. Nevadí. Dobrú noc!