Piaty Záškodník

8.

Lissa:

Po tom, ako som vošla do učebne, som šla rovno k Emily, a všetko som jej povedala. Od okamihu ako sme vošli do kancelárie profesorky McGonagallovej až po to, ako ma Lucius pozval na večierok. Keď som dorozprávala, čakala som od nej nejakú reakciu, no žiadnej som sa nedočkala. Mlčala aj keď sme po hodine vyšli na chodbu. Už som to nemohla vydržať, a tak som do nej šťuchla.

"Emily! Povedz už niečo!" povedala som trochu nahnevane. Otočila sa ku mne.

"Nemám čo povedať! Stále to totiž spracovávam a snažím sa zistiť, prečo sa k tebe Sirius správa tak zle a Malfoy tak dobre! Väčšinou je to totiž naopak Lissa!" oznámila mi a ja som len pokrčila ramenami.

"Nemôžem za to, že si na mňa Black zasadol! Veď som mu ani nič neurobila Emily!" môj hlas bol už zúfalý z toľkého odpovedania na túto otázku.

Musela som však uznať, že má pravdu. Hovorila, že Sirius je k babám milý a je to dosť spoločenský človek. Nemá rád jedine slizolinčanov a jedného obzvlášť. Emily mi povedala, že sa volá Severus Snape. Bol s nami aj na elixíroch. Dokončil ten svoj hneď po mne. A stále ho tá jeho partička trápi. Takže neviem, čo má proti mne.

Zato o Luciusovi Emily hovorila dosť nepekne. Deti z muklovských rodín nazýva humusákmj. Znova som sa nad tým zamyslela, a znova som skončila s rovnakým záverom. Neviem čo ich prinútilo správať sa inakšie, ale ani ma to netrápi. A netrápilo ma to ani po zvyšok dňa.

Ostatné hodiny prebehli bez zbytočných komplikácií. Poslednú hodinu som mala Život a zvyky muklov. Na Durmstrangu sme takýto predmet nemali, a chcela som o mukloch vedieť viacej ako teraz. Bohužiaľ som tam našla aj Siriusa.

Nevyzeral, že by ho muklovia nejako obzvlášť zaujímali. Mykla som nad tým len plecom a usadila sa na opačnú stranu triedy. Takto mi to vyhovovalo. Čo najďalej od neho. Nemyslite si, že sa ho bojím! Len mám zlé tušenie, že ten trest navyše neprejde z jeho strany bez povšimnutia.

Sirius:

Na poslednej hodine som nedával veľmi pozor. Celý čas som totiž hypnotizoval slniečko a premýšľal nad tým čo jej spravím za ten trest navyše. Dnes si ma totiž odchytila McGonagallová a oznámila mi, že budem triediť červoplazy na elixíri. Nechutná robota a môže za ňu len ona!

Celú hodinu som sledoval jej chrbát na ktorý jej splývali dlhé tmavé vlasy. A v tom ma to napadlo! Hm... Ako jej pristane fialová? Uškrnul som sa nad svojou výbornou pomstou. Už teraz som sa tešil na jej výraz, keď sa uvidí v zrkadle. Ale budem musieť počkať kým nezaspí. A nájsť kúzlo, čo to urobí za mňa. Nič komplikované. Poverím tým Remusa. Síce ho asi bude zaujímať na čo to potrebujem, ale poviem mu niečo v tom zmysle, že potrebujem zmenu imidžu. Viem, že ho neoklamem, ale bude mu to musieť stačiť.

Po hodine som ho okamžite vyhľadal a povedal mu, čo od neho potrebujem. Keď som dohovoril prišla otázka, na ktorú som čakal.

"A na čo ti to bude Sirius?" spýtal sa.

"Potrebujem zmenu Námesačník. Chcem otestovať, či sa dievčatám budem páčiť aj ako blond." uškrnul som sa a prosil som Merlina, aby mi to zožral.

"Neverím ti. Mám zlé tušenie, ale ako chceš. Zaklínadlo ti prinesiem neskôr." povzdychol a bez slova odišiel do knižnice.

Výborne. Prvý bod splnený. Potom už len druhý a tretí, a mám hotovo. Nemal som momentálne čo robiť, tak som sa vrátil do klubovne. Nikoho tam nebolo, čo sa mi nepáčilo. Zvyčajne je klubovňa plná aspoň z polovice. Ani som sa nestihol zamyslieť, kde všetci sú už sa nahrnuli dnu James s Remusom. Petra som pri nich nevidel tak som usúdil, že sa niekde znova napcháva. Okamžite som sa presunul k nim k nástenke. James na ňu lepil nejaký oznam.

"Ale, ale Paroháč! Už si určil dátum metlobalového konkurzu? A bezo mňa?" tváril som sa dotknuto.

"Nevedel som ťa nájsť. A netvár sa tak dotknuto." prevrátil očami.

To je mi ale milý kamarát čo? Otočil som sa ale k Remusovi.

"Máš to Námesačník?" spýtal som sa nedočkavo.

"Samozrejme. Tu to máš." odpovedal a podával mi kúsok pergamenu.

"Veľká vďaka. Poslúžil si dobrej veci." uškrnul som sa a pobral som sa do izby trochu si oddýchnuť, než budem musieť ísť za McGonagallovou.

Lissa:

Keď som sa konečne dostala do klubovne boli už tri hodiny poobede. Do večierku u Slughornea zostávali len 4 hodiny. Za dve sa môžem začať chystať. Síce neviem, čo si oblečiem, ale keď nájdem Emily, problém bude zrejme vyriešený. Lenže kde je? Nevidela som ju už od poslednej hodiny. Vtedy sme sa rozdelili. Ja na Život a zvyky muklo, a ona na aritmanciu.

V klubovni som ju nenašla, tak som zamierila do izby. Tam som ju našla v posteli. Spala, ako inak. V tom mi napadlo ako ju môžem príjemne prebudiť.

Potichu som sa prikradla až k nej a vybafla som na ňu najhlasnejšie ako som len vedela. Emily vykríkla a spadla z postele. Prešla som k nej a pomohla jej na nohy. Lenže bola nejaká iná. Nebola blond! Ona mala modré vlasy! Naozaj! Pozerala som na ňu ako na zjavenie.

"Čo sa stalo? Prečo na mňa tak pozeráš?" spýtala som sa.

"Tvoje vlasy... Sú modré Emily!" odpovedala som jej. Rýchlo sa presunula k zrkadlu.

"Sakra! Prepáč. Hneď ti to vysvetlím." sústredene privrela oči a jej vlasy boli znova blond.

Nemusela mi nič vysvetľovať. Po prvotnom šoku mi došlo je metamorfmág.

"Páni! Prečo si mi nepovedala, že si metamorfmág? To je úžasné! Si prvá, ktorú poznám osobne!" nevedela som sa zastaviť.

Mám jej aj ja povedať svoje tajomstvo? Bude prvá okrem rodičov čo o tom bude vedieť. Spravím to. Ale až o chvíľu. Emily sa na mňa usmiala.

"Zobrala si to celkom fajn. Myslela som si, že na mňa budeš čumieť ako na atrakciu." usmiala sa. Ja som sa uškrnula a prekrížila si ruky na hrudi.

"To ty budeš čumieť na mňa ako na atrakciu Em. Počkaj keď to uvidíš." uškrnula som sa a zvedavo na mňa pozrela.

"Aj ty si metamorfmág?" spýtala sa. Pokrútila som hlavou.

"Nie. Ja som niečo trochu drsnejšie." odvetila som. Tvárila sa zmätene. To ma ešte viac povzbudilo.

"Ja, drahá Emily, som animágus!" vyhlásila som a na dôkaz svojich slov som sa premenila na čierneho jaguára...