Piaty Záškodník

14.

Sirius:

Vôbec ma neprekvapilo, že sa tam zjavil Dumbledore. Vlastne som to takmer očakával.

"Už sa môžete premeniť slečna Peverelová." povedal, a ona ho rýchlo poslúchla. O chvíľu predo mnou stála Lissa vo svojej ľudskej podobe.

"Šmária! Veď je ona je animágus!" vyhŕkol Hagrid, ktorý tam práve dobehol. Profesor Dumbledore sa na neho usmial.

"Je to tak Hagrid. Smel by som ťa požiadať, a aj teba Sirius, aby ste to nikomu nehovorili? Myslím si, že slečna Peverelová by bola rada, keby to vedelo čo najmenej ľudí. Mám pravdu?" spýtal sa a otočil sa k nej. Lissa prikývla.

"Dobre. A teraz by ma naozaj veľmi zaujímalo čo sa tu stalo. Kto začne?"

A tak som mu všetko vyrozprával. Lissa sa len párkrát ozvala, aby niečo dodala alebo ma opravila. Inak bola ticho. Keď už riaditeľ nemal žiadne otázky, odviedol nás do hradu. Vo vstupnej sále sa s nami rozlúčil a upozornil nás, aby sme boli potichu. Potom od kráčal. Ostali sme sami, a ja som mal pár otázok na Lissu. Nestihol však položiť ani jednu, keďže sa zvrtla na päte a odchádzala do klubovne.

"Hej! Počkaj na mňa!" zvolal som na ňu tlmene.

Nespomalila a ani nezastala. Prekvapivo. Dobehol som ju, a hneď som začal s vypočúvaním.

"Takže. Mám pár otázok a očakávam odpovede. Dobre?" skúsil som.

Ticho. Ani na mňa nepozrela.

"Takže hneď na úvod, ty si animágus?!" zrúkol som na celú chodbu. To ju už prinútilo zastať.

"Buď ticho! Hlasnejšie to už nešlo ty kretén?!" syčala zúrivo.

"Ale čo by! Šlo, len nechcem aby ma počuli úplne všetci." povedal som ľahostajne.

"Pre Merlina! Prečo práve ja musím strácať čas s takými idiotmi?" pýtala sa sama seba.

"Ja nie som idiot, a ty si mi stále neodpovedala." povedal som.

"Počká to aspoň do klubovne?" pýtala sa. Na to som prikývol a znova sme začali kráčať.

Do klubovne sme došli v tichosti. Len čo sa za nami zavrela portrétová diera, spustil som.

"Takže? Mám sa pýtať alebo budeš rozprávať sama?" prevrátila očami.

"Pýtaj sa." odpovedala.

"Ako chceš. Takže... TY SI ANIMÁGUS?!!" skríkol som. Znova.

"Áno Black! Som animágus!" kričala už aj ona.

"Pssst! Nezobuď celú vežu dobre?" zatiahol som posmešne.

"Idiot! Ja ťa... !" počastovala ma ďalšou nadávkou a načahovala ku mne ruky, akoby ma chcela na mieste uškrtiť. Mávol som nad tým rukou a trochu som cúvol.

"To už viem. Dnes večer si to už párkrát spomenula. Kedy si sa stala animágom?" pokračoval som ignorujúc jej hnev.

"Pred rokom." zamrmlala, spustila ruky a zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila.

"Aká strohá odpoveď, ale no dobre. Si registrovaná?" odfrkla si.

"Samozrejme, že som! Iba idiot by bol animágom nelegálne. Chcela by som vidieť toho chytráka, čo by to spravil." povedala. Pousmial som sa.

Jeden taký stojí priamo pred tebou. A o tom, že ďalší dvaja spia len o poschodie vyššie radšej pomlčím...

"Fajn, prečo si chcela byť animágom?" položil som ďalšiu otázku. Nič lepšie ma nenapadlo.