Piaty Záškodník

Nový prútik

Pamätáte si, ako som hovorila, že na druhý deň určite príde moja mama? Tak presne to sa stalo.

Ráno som mala zase príjemného budíčka. Tentoraz ale v podobe Emily, ktorá ma švacla po hlave vankúšom. Keď som sa jej spýtala, za čo to bolo, iba pokrčila ramenami, že len tak a švacla ma znova.

Vyskočila som z postele a začala sa neľútostná vankúšová vojna. Aj by som vyhrala, keby do izby nevošla Lily. Keď zbadala, čo robíme, a že v najbližšej dobe ani nemienime prestať, jednoducho zobrala ďalšie dva vankúše a z celej sily ich po nás hodila. Prestali sme sa teda s Emily biť a pozreli na ňu. Vraj ak sme skončili, tak dole na nás všetci čakajú. Dala nám necelých desať minút na prípravu, inak idú bez nás.

A tak sme ani nie za tých desať minút kráčali celé vysmiate dole schodami. Naša partia sedela rozvalená pri krbe. Remus si čítal, Peter tupo hľadel von oknom, Sirius si zaujato obzeral končeky svojich vlasov, James sa pokúšal Lily prehovoriť na rande a Maya sa na tom smiala. Všetko bolo tak, ako malo byť.

Až kým sme nezišli dole do haly a ja som pred Veľkou sieňou neuvidela stáť moju mamu spolu s profesorkou McGonagallovou. To by bolo ešte v poriadku, ale všimla som si mamin výraz. Nebol veľmi nadšený. Potichu som zaúpela a schovala sa za Siriusov chrbát.

"Čo sa deje slniečko?" opýtal sa ma a pozrel na mňa ponad plece.

"Moja mama. Určite sa rozprávala s McGonagallovou, pretože sa netvári veľmi nadšene." vysvetlila som dôvod svojho správania.

Sirius sa pozrel smerom, ktorým som sa pozerala aj ja. Chvíľu vyzeral, že rozmýšľa a potom sa uškrnul.

"Čo má znamenať ten úškrn Black?" opýtala som sa ho opatrne.

Neodpovedal mi. Len sa z ničoho nič uhol a potiahol ma dopredu. Nechápala som o čo mu ide, nepáčilo sa mi však, akým smerom ma ťahá. Priamo k mame.

Zastal len na pár metrov od nej a McGonagallovej, prehodil mi ruku cez plecia, nahodil svoj hviezdy úsmev a vybral sa tak k nim.

"Dobré ráno pani profesorka!" pozdravil zvesela.

"Dobré ráno pani profesorka. Ahoj mami." pozdravila som.

"Tak ja vás nechám osamote." povedala profesorka McGonagallová a odišla preč.

Mama ma prešla pohľadom od hlavy po päty a zastavila sa na Siriusovi.

"Mami to je Sirius Black, môj kamarát. Sirius, toto je moja mama. Aurora Peverellová." predstavila som ich.

Mama nahodila úsmev a podala Siriusovi ruku.

"Teší ma."

"Aj mňa. Vy ste naozaj jej mama? Mal som vás za jej sestru." hovoril s úsmevom a prijal podávanú ruku.

"Nelíškaj sa." zamrmlala som a šťuchla mu lakťom do rebier.

"No nič, ja som vám len priviedol túto poškoláčku. Dovidenia." rozlúčil sa a s úškrnom odkráčal preč.

"Lissa?"

"Áno mami?" opatrne som sa k nej otočila.

Pozerala na mňa spola prísne, spola pobavene.

"Myslím si, že sa máme dnes o čom rozprávať. Môžeme začať tou poškolou a skončiť pri tom tvojom kamarátovi." posledné slovo zdôraznila a uškrnula sa pri tom.

Ja som mala chuť rozbehnúť sa za Siriusom a dať mu pohlavok. Práve som pochopila, o čo mu išlo. A vyšlo mu to. Teraz budem mame donekonečna vysvetľovať, že my dvaja spolu nechodíme...