Piaty Záškodník

Ja to zistím!

So Siriusom sme vošli do klubovne potichu. Nie že by sme sa nemali o čom rozprávať, ale bola som unavená a takmer som na Siriusovi spala. Hlavu som mala položenú na jeho ramene a ruky som mu omotala zľahka okolo krku, aby som ho nezaškrtila.

Prešli sme portrétovou dierou a hneď sa k nám naskytol pohľad na zvyšok Záškodníkov. Sedeli na pohovke pred krbom a nevyzerala, že by bola zhorená alebo jej vôbec niekedy niečo bolo. James sedel rozvalený cez viac ako polovicu a Remus si v jej kúte znova niečo čítal. Peter sedel na zemi, opieral sa o ňu a hľadel do ohňa.

"Sme späť!" oznámila som ospalo.

"Nejako rýchlo. Aký bude váš trest?" spýtal sa James.

"Žiadny nemáme Paroháč." uškrnul sa Sirius na svojho najlepšieho priateľa.

Ten pri tejto vete spozornel a sadol si poriadne. Hodil po nás neveriacky pohľad, ktorý sa vzápätí zmenil na prekvapený a prešiel do úškrnu.

"Za prvé, neverím, že nemáte trest. Za druhé, naozaj ma zaujíma prečo Lissu nosíš na chrbte Tichošľap." povedal a spravil nám miesto.

Sirius si sadol vedľa neho a vôbec ho netrápila moja maličkosť na jeho chrbte. Popravde to netrápilo ani mňa. Na teraz bol pevným bodom, ktorého som sa držala a zdrojom tepla, ktorý som nemienila opustiť.

"Ver či nie, ale ten trest naozaj nemáme. Ešte sme od Dumbledora dostali aj pochvalu za to, že sme prefarbili Malfoya." vymýšľal si Sirius.

"Prestaň si vymýšľať Black. Trest nemáme, pochvala nebola a to že ma nosí? V riaditeľni nás nazval priateľmi a mňa to tak dojalo, že som mu na chodbe skočila okolo krku. Potom ma nechcel pustiť a odôvodnil to tým, že ho určite v najbližšej dobe neobjímem. Tak som to vyriešila takto." vysvetlila som a ospalo sa na Siriusa natisla ešte viac.

"Takže ste konečne uzavreli mier?" zdvihol Remus pohľad od knihy.

"Správne pán Lupin." odkývala som to a ledva sa držala pri vedomí.

"Sirius?"

"Áno?"

"Pekne voniaš."

"Ty si už pekne mimo slniečko že? No aj tak ďakujem. Poď, ideš spať." znova ma chytil a postavil sa so mnou.

"Ideme už aj my."

Všetci piati sme kráčali po schodoch, teda, ja som sa niesla. Vošli sme do izby a Sirius si sadol na posteľ. Pustila som ho a chrbtom dopadla na posteľ.

"Nezobuď dievčatá, keď budeš odchádzať." zamrmlala som s posledných síl a lepšie sa uložila v posteli.

"Slniečko to..." začal Sirius, ale viac som už nepočula.

Únava ma premohla a ja som zaspala.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

"Vstávajte..." ozvalo sa mi pri uchu a niekto mnou zatriasol.

"Ešte nie Paroháč..." odpovedal spoza môjho chrbta Sirius.

Tak moment! Paroháč? Sirius?

Prudko som otvorila oči a naskytol sa mi pohľad na vyškereného Jamesa. Ten kývol hlavou za mňa a ja som sa otočila. Za mnou ležal Sirius, ktorý si zo mňa spravil svojho plyšáka. Nie že by to bolo nepríjemné alebo tak nejako, ale bol to šok. A v tom šoku som ho od seba poriadne silno odsotila. Zletel z postele a s hlasným žuchnutím dopadol.

"Dočerta! Kto? Čo?" ozvývalo sa naštvane zo zeme.

Naklonila som sa cez posteľ a videla strapatého a nadávajúceho Siriusa.