Piaty Záškodník

Mali ste pravdu!

Po večeri som dievčatám povedala, aby si sadli v klubovni a počkali kým sa nevyprázdni, že im chcem niečo povedať. O to isté som požiadala aj chalanov cez Remusa. Nemusela som mu ani nič povedať. Dokázal to vyčítať z môjho pohľadu.

A tak som teraz stála pred svojimi priateľmi a zhlboka sa nadýchla.

"Mali ste pravdu. Ohľadne Luciusa. Mýlila som sa v ňom a priznávam si to. Prepáčte." povedala som a do očí sa mi zase tlačili slzy bolesti zo zrady a mojej vlastnej hlúposti.

Všetci tam len ticho sedeli a ustarostene ma pozorovali. Snažila som sa žmurkať a slzy zahnať, no napriek tomu sa mi začali kĺzať po lícach.

Remus sa chystal postaviť a pravdepodobne ma znova objať a nechať vyplakať na jeho pleci, no niekto ho predbehol.

Ten niekto bol Sirius.

Postavil sa predo mňa a pritiahol si ma do objatia. Chvíľku som ostala mimo z jeho činu, ale potom som mu objatie opätovala a naplno sa rozplakala do jeho hrude. Po chvíli sa k nemu pridali moji priatelia a stáli sme tam v skupinovom objatí pokiaľ som sa neupokojila.

Prestala som plakať a oni sa odtiahli a posadali si na svoje miesta. Okrem Siriusa. Ten ma držal za ramená a povzbudivo sa na mňa usmieval. Odhrnul mi vlasy z líc, ktoré sa mi prilepili na mokré cestičky po slzách.

"Vykašli sa na neho. Pre takého idiota je škoda sĺz takých pekných očí. Nechcem ťa už nikdy vidieť kvôli nemu plakať. Je hlúpy, keď nevie čo mal a čo stratil." usmieval sa na mňa.

Nemala som slov. Toto je ten Sirius, ktorého poznám? Stála som tam a nemo na neho hľadela. Nakoniec som sa usmiala.

"Dobre Sirius." povedala som mu vďačne, keď sa mi vrátila schopnosť reči.

Sirius:

Bolo mi ľúto, že tak plakala. Na večeri sme všetci čušali a nič sa jej nepýtali. Bolo na nej vidieť, že dosť plakala a ani Námesačníka som sa nič nepýtal. Jednak preto, lebo vyzeral, že sa o tom nechce rozprávať, a jednak preto, lebo sa znova blížil spln a on začínal byť nepríjemný.

No a keď som ju videl teraz plakať, dorazilo ma to. Musel som ju objať, chcel som ju objať. Vyzerala byť taká maličká a zničená. Viem, že mu verila a určite ju zasiahlo, keď sme jej ukázali aký je naozaj a bez pretvárky. Videli to všetci až na ňu, no keď som sa jej pozrel na malý okamih do očí, videl som, že si uvedomila aká bola slepá a hnevala sa zato na seba.

Vstal som rýchlejšie ako Remus a pritiahol si ju do objatia. Na malý moment ostala prekvapená a aby som bol úprimný aj sám som ostal na malý moment mimo, lebo toto sa na mňa nepodobalo. Ona bola ale iná. Po chvíli sa k nám pridali aj ostatný a vzniklo z toho jedno obrovské hromadné objatie. Odtiahli sa a ja som ju chytil za ramená. Na lícach mala prilepené vlasy, tak som jej ich dal za uši.

"Vykašli sa na neho. Pre takého idiota je škoda sĺz takých pekných očí. Nechcem ťa už nikdy vidieť kvôli nemu plakať. Je hlúpy, keď nevie čo mal a čo stratil." usmieval som sa na ňu.

Dobre ste počuli, aj ja mám svoje svetlé stránky a múdre reči. Videl som na nej, že ostala prekvapená. Očividne niečo také odo mňa nečakala. Potešilo ma teda, keď sa na mňa usmiala a povedala: "Dobre Sirius." a použila moje meno a nie priezvisko.

"Fajn. Teraz sa o neho Malfoya postaráme my štyria. Trošku mu prečistíme hlavu." uškrnul so sa a otočil sa k svojím najlepším priateľom. Oni sa tiež uškrnuli. Dokonca aj Remus vyzeral, že sa neskutočne teší, že bude môcť tomu slizolinskému hadovi niečo spraviť.

Odstúpil som od Lissi a pobral sa ku dverám z klubovne. Tam som sa otočil k nej a jej priateľkám.

"Dámy, porúčam sa." a s úškrnom som sa im uklonil. Všetky sa jemne pousmiali a ja som pohľadom zaletel len k jednej z nich. Vyzerala, že už je v trochu lepšej nálade. Kývol som na chalanov a vyšiel z miestnosti.

O malú chvíľku sa dovalili všetci traja za mnou. James sa na mňa zvláštne usmial.

"Uvedomuješ si, že sa ideme pomstiť Malfoyovi kvôli Lisse? Kvôli dievčaťu? A bol to tvoj nápad? To si ešte nespravil. Nikdy. Ty ju máš vážne rád však?" spýtal sa vážne.

Odvrátil som od neho pohľad a zahľadel sa na schody.

"Hej uvedomujem si to. A áno, myslím, že ju mám naozaj rád." hovoril som potichu a otočil sa znova k nim.

"Dobre. A teraz chcem počuť, prečo sa ideme pomstiť." vyzval ma James.

"Lebo ju nechcem už nikdy vidieť takúto. Smutnú, zničenú, sklamanú, uplakanú. Nedovolím, aby jej niekto ubližoval." hovoril som rozhodne. Moji priatelia sa tvárili náramne spokojne. Podišli ku mne a James mi prehodil ruku cez plecia a postrapatil mi vlasy.

"Neverím! Náš Sirius konečne dospel? Takéto vážne a úprimné reči o dievčati, zvlášť z tvojich úst sú obrovským prekvapením!" zasmial sa. Odstrčil som ho od seba a napravil si vlasy.

"Ty ale očividne nie! Zničil si mi účes Paroháč!" pohoršoval som sa.

"Nezahováraj. Teraz, keď som počul čo som chcel a uistil sa, že si do nej až po uši buchnutý, môžeš nám povedať, čo chystáš?" vyzval ma.

"To by zaujímalo aj mňa." pridal sa Námesačník.

"Mňa tiež." ozval sa Červochvost.

Uškrnul som sa. "Myslím, že chlapec by potreboval schladiť hlavu a trošku to vylepšíme." povedal som a s kývnutím, ktoré značilo, že ma majú nasledovať som vykročil dole schodmi.

Po 100 rokoch Vám prinášam novú časť! Kratšia, ale dúfam, že sa páčila aspoň trochu:) Ja osobne s ňou nie som veľmi spokojná, no už som Vám musela niečo napísať. Začínala som sa za svoju neaktivitu cítim trápne. Časť venujem človeku, ktorého som spoznala teraz na strednej, stal sa mi najlepším priateľom akého som kedy mala a na našom úžasnom lyžiarskom mi pripravil oslavu, na ktorú naozaj nikdy nezabudnem. Znova ti za to veľmi pekne ďakujem moja Nerby13!!!♥♥♥

Vaša Flusinka♥