Piaty Záškodník

15.

Lissa:

Ráno som mala veľmi príjemného budíčka. Teda, ak vstávanie na obed niekto považuje za ráno. Ale späť k veci.

Ja si pekne ležím schúlená v klbku a snívam si o jednorožcoch na konci dúhy, keď tu odrazu o mňa niekto zakopne a spadne na mňa. Kto? Remus Lupin!

To ma ihneď prebralo a premenila som sa do svojej normálnej, ľudskej podoby. Zdvihla som k nemu pohľad a prižmúrila som oči. On sa už na mňa pozeral.

"Prepáč. Zabudol som, že tu ležíš. Normálne mi pri posteli nespí veľká mačka." povedal ako ospravedlnenie. Tú iróniu som sa rozhodla ignorovať.

"Aj tebe dobré ráno Remus." popriala som mu.

Potom sme sa nejako vymotali a postavili. Všimla som, že ostatní ešte spia. Ani ten hluk, čo sme teraz narobili s Remusom ich nezobudil. Uškrnula som. Aspoň bude sranda.

"Pozri sa ako nevinne vyzerajú. Takmer mi ich je ľúto." uškrnula som sa a obrátila sa k nemu.

"Prečo by ti ich malo byť ľúto?" opýtal sa podozrievavo.

"Lebo sa idem trochu pobaviť. Chcete sa pridať pán Lupin?" opýtala som sa s úsmevom. Chvíľu vyzeral, že o tom premýšľa, a nakoniec sa aj on usmial.

"A prečo nie? Nezabije ich to raz za čas. Čo chceš urobiť?" spýtal sa.

"Veľmi jednoduché a prosté zaklínadlo. Viete aké pán Lupin?" pýtala som sa ďalej ako na nejakej hodine.

"Aquamenti?" opýtal sa. Pokrútila som hlavou.

"To je už otrepané. Mne sa viacej páči Levicorpus." povedala som.

"Ty ho poznáš?" opýtal sa prekvapene.

"Teraz už hej. Včera ho na mne otestovala Emily, keď som nepočúvala čo vraví. Bola som ospalá." odpovedala som mu.

"V tom prípade súhlasím. Takého budíčka ešte nemali." pousmial sa, a už vyťahoval svoj prútik a mieril k Siriusovi. Chytila som ho za rukáv a potiahla naspäť.

"Nie, nie. Black je môj. Ty sa postaraj o  Pottera. "uškrnula som a vytiahla som prútik.

Namierila som ním na Siriusa a v duchu som vyriekla zaklínadlo. O malú chvíľu som sa už mohla kochať pohľadom na levitujúceho Siriusa..

"HEJ! Ktorý nehorázny idiot sa opovážil zobudiť ma takto?!" vrieskal naštvane na celú izbu, a ja som sa od smiechu prehýbala v páse.

Takmer som sa nemohla nadýchnuť a brucho ma už poriadne bolelo. Black až teraz začul môj smiech, lebo sa snažil otočiť mojím smerom.

"To si bola ty mačiatko?! Okamžite ma zlož nech ti to vrátim!" rozkazoval.

"A čarovné slovíčko?" opýtala som sa.

"Ja neprosím!" poučil ma. Odfrkla som si.

"Fajn. Keby si poprosil, nemuselo to byť takto." povedala som.

"Ako...?" začal, no nestihol dokončiť.

Pomyslela som si protikliatbu, ale nezložila som ho pomaly. Nechala som ho pekne prudko padnúť na posteľ. A môže byť rád, že na posteľ a nie na podlahu. Pozviechal sa na nohy a vraždil ma pohľadom.

"A teraz odplata." povedal a rozbehol sa ku mne.

Zaskočilo ma to na toľko, že som sa nestihla takmer ani pohnúť. Ten chabý pokus, ktorý sa skladal z piatich krokov sa neráta. Schmatol ma okolo pásu a vyšiel z izby. Čoskoro vyšiel z klubovne a namieril si to do spŕch. Najskôr mi nešlo prečo, ale potom, keď mi to doplo, som sa začala brániť ešte viac ako teraz. Kopala som, škriabala, vyhrážala sa, no nič z toho nezabralo.

Došiel som ku sprchám a otvoril si dvere. Vnútri ma položil na zem. Pokúsila som sa mu utiecť, no držal ma pevne. Pustil sprchu a strčil ma pod ňu. Voda bola ľadová a od prekvapenia som zvrieskla. V sekunde som mala vlasy mokré a nalepené na tvári, pričom mi bránili vo výhľade. Oblečenie sa mi prilepilo na telo a chladilo ma spolu s vodou.

Triasla som sa ako osika pod prúdom vody a snažila sa spod neho dostať, ale on nie a nie ma pustiť. Po pár minútach ma konečne pustil. Prvé dve minúty som sa bránila a potom som rezignovala. Keď konečne vypol prúd vody, stála som tam a zazerala na neho spoza mokrých vlasov.

"Takže? Spravíš to ešte niekedy?" opýtal sa s úškrnom na tvári. Najradšej by som mu ten úsmev zmazala z tváre!

"Vieš o tom, že si kretén Black?" spýtala som sa.

"Nie. Ale viem, že som úžasný, pekný, priateľský a neodolateľný." povedal a vyratúval to na prstoch.

"Narcis!" zavrčala som a prešla okolo neho.

Voda zo mňa kvapkala a nechávala som za sebou mokrú cestičku. V topánkach mi čvachtalo a Siriusa som preklínala na každý spôsob. Otvorila som dvere von zo spŕch a... Do niekoho som vrazila. Zase! Prečo ja?! Odhrnula som si vlasy z tváre a zdvihla som pohľad k danej osobe.

"Mrzí ma to..." začala som, ale prerušil ma známy hlas.

"Lissa?" ozval sa prekvapene.

Poriadne som sa zahľadela na osobu predo mnou. Cez vodu v očiach som poriadne nevidela, a tak som si až teraz uvedomila, že som vrazila do Luciusa.

"Lucius?" zvolala som prekvapene aj ja.

"Čo ty tu robíš?" opýtala som sa. Usmial sa odpovedal mi.

"Na to by som sa mal pýtať ja. Toto je chlapčenská sprcha." odpoveď

Prezrela som si čo mal v rukách. Uterák a šampón.

"Black ma sem dotiahol a pekných pár minút ma držal pod prúdom ľadovej vody. A to všetko len preto, lebo som ho z postele vytiahla za členok. No chápeš to?" opýtala som sa nevinne v pokuse o žart. Dosť chabý žart, ale očividne ho pobavil, lebo sa potichu zasmial.

"Takže takto to bolo?" opýtal sa.

Prikývla som a mimovoľne som s striasla od zimy. Bože prečo je tu taká kosa! Lucius si to všimol.

"Tu máš, musí ti byť zima." povedal a prehodil mi cez ramena jeho uterák. Bol taký veľký, že som ho mala ako menšiu deku.

"Vďaka." pozrela som sa mu do očí a vďačne sa na neho usmiala.

On mi úsmev opätoval. Hľadela som mu do očí a skúmala ich. Všimla som si, že pri zreničkách ich má tmavšie a postupne je farba bledšia.

"Prečo ma tak pozoruješ?" opýtal sa trochu nervózne. Začervenala som sa a odvrátila som tvár.

"Ale pre nič." pokrútila som hlavou.

"No veď za to. Ak by sa ti páčil viacej ako ja, bol by som urazený." ozvalo sa spoza mňa.

Zavrčala som a otočila som sa na Siriusa s vražedným pohľadom. Prečo nás musí vyrušovať?

"Máš to ale drzosť, že na mňa hovoríš! Ty nedokážeš ani na päť sekúnd vypnúť to svoje ego?!" opýtala som sa ho. Tváril sa, že premýšľa.

"Nie, nedokážem mačička." odpovedal a povzdychol si, akoby za to sám nemohol.

"Nehovor mi tak!" osopila som na neho.

"Prinúť ma." vyzval ma s tým svojím typickým idiotským úsmevom. Prevrátila som nad ním očami.

"Kašlem na teba. Poďme preč Lucius." chytila som ho za ruku a kráčala som preč od spŕch.

Potrebovala som sa prezliecť a ísť na obed. Bola som už neuveriteľne hladná. Ako som zabáčala za roh, počula som ako na mňa Black čosi kričí: "Uvidíme sa na konkurze mačička!"

Zastala som až o niekoľko rohov ďalej.

"Na konkurze?" pýtal sa Lucius. Prikývla som.

"Hej. Budem sa uchádzať o post triafačky." odpovedala som mu. "Nechceš prísť?" pozvala som ho.

"Jasné, rád." prikývol súhlasne.

Po ďalšej sérii mojich poďakovaní za to, že mi požičal uterák, sme sa rozlúčili a každý sme išli svojim smerom.