Piaty Záškodník

13.

"Tvoj kamarát má pravdu maličká..."

Lissa:

Keď som začula ten hlas, až ma striaslo. Znel veľmi príjemne a podmanivo, no bolo v ňom cítiť akúsi hrozbu. A to sa mi teda vôbec nepáčilo. Preniesla som pohľad za Siriusa a pri kmeni som si všimla postavu, ktorá mi pred tým akosi unikla.

Bol to chalan. Určite starší ako my dvaja a vyšší ako Sirius. Tým som si bola istá, aj keď som ho pre tmu nevidela poriadne. Periférne som zazrela ako Sirius vedľa mňa vytiahol prútik a mieri ním na dotyčného. Ja som tiež zdvihla prútik, ale len aby som si posvietila. Ako som vravela.

Chalan, o čosi vyšší od Sirius a o pár rokov starší. Mal svetlé vlasy, ktorému jemne padali do očí. Tie boli tmavomodré. Výrazné lícne kosti, bledá pokožka, žiarivý úsmev. A dobrá postava. To som vedela na istotu, lebo som na ňu mala priamy výhľad. Mal na sebe džínsy a bielu košeľu, ktorá mu z časti odhaľovala hrudník. Mal ju zapnutú tak, akoby ho gombíky a samotná činnosť unavovali.

Niečo mi na ňom nesedelo. Ešte raz som si ho obzrela a v tom som si to všimla. Mal tesáky. Jeho dokonalý zjav mal predsa len jednu chybu. A to upírsku. Teraz už chápem, prečo na neho Sirius mieril. Cúvla som o krok, aby som bola zarovno s ním a namierila som prútikom na upíra.

Myslela som, že si zo mňa uťahuje, keď hovoril o upíroch!

Očividne nie. A teraz mám jedného pred sebou a vôbec netuším, ako sa z tohoto dostaneme.

"Hm... Veľmi by ma zaujímalo, čo robia dvaja študenti takto neskoro v lese." ozval sa akoby nič upír.

Pozrela som sa na Blacka. Naznačil mi, aby som čušala a ja som mu rada vyhovela.

"Odpykávajú si trest. A ja by som zase rád vedel kto si ty." povedal. Upír sa len potichu zasmial.

"No, keď tak pekne prosíš... Som Sebastian. K vaším službám." mierne sa uklonil a zahľadel sa na mňa. Mala so pocit, akoby mi videl až do duše. Bolo to naozaj nepríjemné a tuhla mi z toho krv v žilách.

"Ja som Gabriel a toto je Isabell." predstavil nás Sirius.

Zaklamal bez zaváhania. Ale jeho neoklame, ten bude vedieť, že je to lož.

"Neverím ti, ale to je jedno. Smiem vedieť, prečo ste dostali trest?" opýtal sa zdvorilo. Vlastne, stále sa správal dosť zdvorilo.

"Menšia výmena názorov na hodine. Nič zvláštne. A čo tu robíš ty?" chopila som sa slova. Znova na mňa preniesol pohľad.

"Zabíjam čas. Mám ho totiž naozaj veľa." odpovedal a usmial sa tak, aby v úsmeve odhalil tesáky. Z toho, ako zdôraznil slovo zabíjať som takmer od strachu zakňučala.

"To som si všimol. Tak, čo keby si sa pobral zabíjať ho niekam inam?" navrhol Sirius. Sebastiana to pobavilo.

"Si priveľmi nezdvorilý. S tebou sa už rozprávať nemienim. Ale rád sa porozprávam..." zatiahol, a zvyšok vety mi odrazu šepkal do ucha. "..s tebou maličká."

Okamžite som od neho cúvla. Na môj vkus bol až príliš blízko. Trochu som vrazila pri cúvnutí do Siriusa.

"Ako vidíš, ona sa s tebou asi veľmi rozprávať nechce." zaškeril sa.

"Hovor za seba Gabriel." povedala som ironicky. Keby vedeli pohľady zabíjať, tak už som mŕtva.

"Takže sa so mnou budeš rozprávať?" opýtal sa ma Ethan. Prikývla som.