Piaty Záškodník

Nemožné...!

Tunel bol prekvapivo dlhý a s mojou momentálnou únavou mi prišiel nekonečný. V čižmách mi čľapkala voda a triaslo ma od zimi, no bola som odhodlaná nájsť ich a zistiť kam a prečo zmizli.

V tichu moje kroky zneli až príliš nahlas a ozývali sa všade naokolo. Do toho ešte drkotanie mojich zubov a keby ma čisto teoreticky niekto prenásledoval, bolo by už dávno po mne.

Rukami som sa objímala okolo ramien a ostražito sledovala cestu pred sebou. Čoskoro som konečne došla k miestu, kde tmavý tunel končil a vydýchla som si od úľavy. Opatrne a čo najtichšie som vyliezla von a okamžite začula hluk. Znelo to ako vrčanie a zvuk bitky. Sem-tam niečo spadlo alebo prasklo. Čo tam robia?!

Stála som dole pri schodoch a váhala, či mám ísť alebo nemám ísť hore. Nakoniec som predsa len stúpila na schody a kráčala hore.

Na zákrutu na schodoch dopadalo mesačné svetlo zo splnu a dokonale mi osvetľovalo cestu pod nohami, aby som nezakopla. V zákrute som zastala a zhora sa znova ozval buchot a zúrivé vrčanie. Teraz sa k tomu však pridalo aj bolestivé zaskučanie.

Prestávalo sa mi to páčiť a celkom som sa aj začala báť. Vyšla som ešte pár schodov aby som videla na poschodnie a ostala som stáť ako obarená.

V mojom zornom poli sa najskôr zjavil veľký jeleň, ktorý vzápätí zmizol, aby urobil miesto zápasiacej dvojici. Veľkému čiernemu psovi a vlkolakovi.

Vlkolakovi!!!

Okamžite som pocítila strach a zostala som stáť ako prikovaná na mieste. To... Ako? Odkiaľ? Kto?!

V hlave mi rad radom naskakovali otázky a v rýchlosti som sa pustila hľadať na ne odpovede. Peter je animágus. Sirius tiež. A dovolím si povedať, že James je najpravdepodobnejšie ten jeleň. Takže vlkolakom je Remus...

Premýšľala som čo najrýchlejšie a odrazu mi to do seba všetko zapadalo. Remusovo nevrlé správanie a zlá nálada zhodou okolností týždeň pred splnom. Bol stále sám, lebo na nikoho nemal náladu. Ostávala ma však trápiť jedna jediná otázka.

Prečo mi nič nepovedal?

Cítila som sa ublížene a na jazyku som mala slovo zrada a nedôvera. Ja som im povedala, že som animágus. Síce neochotne, ale aj tak! A oni?!
Ani slovkom sa mi o tom nezmienili.

Mohla som sa tu aj naďalej ľutovať, keby ma nevyrušil prudký náraz do dverí. Spamätala som sa a uprela zrak pred seba.

Vlkolak zvíťazil nad čiernym psom.

Remus ho držal pritlačeného o zem a ceril na neho nebezpečne ostré zuby. Sirius mu gesto oplácal a chňapol po ňom v snahe oslobodiť sa. No bolo mu to na dve veci. Remus si ho nevšímal.

Upieral totiž svoj divoký pohľad na mňa.

Srdce mi vynechalo pár úderov a hľadela som na Remusa s čistým a nefalšovaným strachom.

Sirius si uvedomil, že vlkolakova pozornosť už nepatrí jemu a sledoval jeho pohľad. Keď ma zbadal, presne som vedela, že sa v ňom mieša pocit zmätenosti, hnevu a strachu o moju osobu. Okamžite sa snažil upútať Remusovu pozornosť späť na seba, ale bolo to márne.

Remus ho prekročil a pomalým, ale istým krokom sa vybral smerom ku mne. Vedela som, že by som mala utekať, no moje nohy vypovedali službu a ja som nebola schopná pohnúť sa z miesta. Tlkot srdca som mala na maxime a mala som pocit, že každú chvíľu odpadnem.

Mesačné svetlo zmizlo a na mňa dopadol tieň. V tej chvíli som sa spoľahlivo prebrala zo svojho tranzu a vzhliadla na vrch schodov. Remus vrčal a hľadel na mňa spôsobom, ktorý sa mi absolútne nepáčil. A to mi stačilo. Otočila som sa na päte a bežala preč. Napadlo ma, že by som utekala tunelom späť do školy, ale riskovala by som, že ho dovediem na pozemok školy a to by bola katastrofa.

Preto som pod schodami radšej zastala a vybrala si možnosť, pri ktorej som mala aspoň nejakú šancu na prežitie. Premenila som sa na jaguára a stiahla sa do tieňa pod schody. Remus o sekundu neskôr zišiel zo schodov. Mal pomalú a lenivú chôdzu, ako keby si bol istý, že nemám kam újsť.

Poobzeral sa okolo seba a zrazu sa prudko otočil k schodom a pozeral sa priamo na mňa. Nezaváhala som ani sekundu. Nemyslela som na to, že je to môj kamarát. Tu išlo doslova a dopísmena o život.

Vyskočila som z tieňa a prudko mu vrazila do boku. Odsotila som ho do steny a vyštartovala späť na poschodie.

Kapitola ešte tento rok! Krátka, ale snáď potešila aspoň minimálne a trochu zaujala😊

Vaša Flusinka🖤