Weird? Only UNIQUE!

† On je moja RODINA †

,,Vstávaj, ty prasco!" zakričím a jeho tak zmatá až spadne z postele.

Ups! Mala by som sa krotiť, ak tu sú rodičia. Josh sa rýchlo postaví a dezorientovane sa snaží zistiť čo sa deje.

,,Sú tu rodičia?" pošepkám a on zaklipká očami.

,,Dark? Čo ty tu?" odignoruje moju otázku a ja pretočím očami.

,,Sú. Rodičia. Doma?" spýtam sa dôrazne a tvrdo sa naňho pozriem.

,,N-nie. Prečo?" poškrabe sa na zátylku a pretrie si oči.

,,Obliekaj sa ideme!" poviem tvrdo a hodím po ňom veci.

,,Čože? Prečo? A kam? Dark...vysvetlíš mi o čo tu ide?" povie zmätene a ja zatnem päste a aj sánku.

,,To skôr TY by si mal vysvetliť mne..." odmlčím sa a zdrvene sa naňho pozriem.

,,Prečo?!" poviem ticho a mám čo robiť, aby som udržala slzy tam kde sú.

Josh sa ani nesnaží zakryť to, že vie o tom, že ma zradil. A to ma posilní a nasadím tvrdý výraz. Keď sa dlho neozýva odvrátim zrak a prehovorím.

,,Obleč sa a vyrážame." poviem a zídem dole.

Posadím sa na gauč a pretriem si oči. Ten sviniar! Hnusný podrazák! A viete čo? Napriem tomu všetkému...napriek tomu, že ma zradil a chce ma zabiť, zniesť z tohto sveta, tak aj napriek tomu ho stále ľúbim. Je to môj brat a je mi jedno čo spáchal a čo ešte len spácha. Aj keby to bol on kto ma zabije, ja mu odpúšťam. Odpúšťam mu preto, lebo je to môj jediný brat. Brat, ktorý ma chránil a bil sa za mňa s Jacobom. S ktorým sme sa naháňali po parku s valčekom. Ktorý si ma zastal keď som bola malá a šikanovali ma. Ktorý vzal vinu na seba keď som v piatej triede rozliala farbu na chodbu a popísala skrinky len ako pomstu za šikanovanie. Ale to bolo dávno. Teraz sa nebudem zaoberať minulosťou, teraz je dôležitá budúcnosť.

Počujem ako niekto schádza zo schodov, a tak vstanem a prídem k dverám. Josh sa zatiaľ obuje a potom sa postaví predo mňa. Dlho sa nehýbe, a tak si vzdychnem.

,,Čo sa chystáš akože urobiť? Nabehnúť tam a rozkopať im riť? Prosím ťa, to si až taká naivná? Myslel som si, že si chytrejšia." povie nepríjemne a mňa prekvapí ako sa zmenil, ale zachovám kamennú tvár.

,,Po prvé. To, čo chcem urobiť je moja vec!" prekrížim si ruky na prsiach a našpúlim pery.

,,A po druhé. Je mi úplne jedno, čo si o mne myslíš. Je mi fuk čo v tej tvojej zabednenej hlave je. Ja chcem len jedno..." poviem a moje črty zmäknú.

,, ...zachrániť Jamesa." dopoviem ticho a sklopím zrak.

,,Ooo Dark sa rozhodla zachrániť lásku svojho života. Aké dojemné." povie uštipačne, ale so mnou to ani nehne.

,,On nie je láska môjho života. On je moja RODINA. Ale ako vidím...ty také slovo nepoznáš." poviem chladne a Josh prekvapene zaklipká očami.

Ja výjdem von a čakám na Josha. Keď výjde von všimnem si, že sa snaží tváriť chladne, ale v očiach mu vidieť zmätok. Chcel otvoriť garáž, ale ja som ho zastavila.

,,Ja tu mám vlastné auto." poviem a idem k Jamesovmu Jeepu.

Josh chvíľu len nechápavo hľadel, ale nakoniec sa rozhýbal. Prešli sme cez ulicu a ja som mu hodila kľúče. Nasadla som na sedadlo spolujazdca a čakala na Josha. On bezslova nastúpil a naštartoval. Vyrazili sme a celú cestu sme šli mlčky. Mne to nevadilo. Nechcela som sa s ním baviť. Chcem len aby pustili Jamesa. To, že je moja rodina som myslela vážne. A navyše on si toho vytrpel v živote dosť. Smrť otca, mami. A za všetko môžem ja. Zaslúži si žiť omnoho viac ako ja.

Sledovala som mihajúce sa svetlá za oknami a klepkala si nohou. Chcem tam byť čo najskôr.

Po hodine sme sa dostali do nejakej opustenej štvrti mesta. Zahol doprava a šiel stále rovno. Po pár domoch zastavil a vypol motor. Ale nevystupoval, iba držal volant. Pripomína mi to Jaya keď sme šli do toho baru. Oh! Presne do toho baru kde tá špina olizovala Jamesa. Ja som vedela, že jej nemôžme veriť. Teraz sa stala jednou z nich. Z tých, ku ktorým sa pridal aj Josh.

Josh sa na mňa otočil s prižmúrenými očami. O čo mu akože ide? Chce ma zastrašiť? Tak to sa mu nepodarí.

,,Povedz úprimne. Prečo si tu?" povie a ja nadvihnem jedno obočie.

Obliznem si pery a vzdychnem si. Prečo mu na tom tak záleží?

,,Už som ti povedala. Chcem zachrániť Jamesa." poviem a on si ma premeria pohľadom.

,,Je ti jasné, že pokiaľ tam prídeš, tak..." nedokončí, lebo ja ho stopnem.

,,Ja som zmierená s tým čo sa má stať. Ja chcem len jedno. Zachrániť ho. Prišiel o otca a matku kvôli MNE. Nemyslíš, že si toho vytrpel viac než dosť? On si zaslúži žiť viac ako ja. A navyše...ja aj tak nemám čo stratiť." poviem ľahostajne a odvrátim pohľad von oknom.

Chvíľu je ticho, ale nakoniec počujem otváranie dverí.

,,Budeš tam trčať celý deň?" povie otrávene a ja pretočím očami a výjdem von.

Vojdeme cez zhrdzavenú bráničku do zanedbanej záhrady a nakoniec prídeme až k dverám. Josh zaklope v pravidelnom rytme štyrikrát za sebou a potom stiahne ruku. Chvíľu sa nič nedeje, ale zrazu sa dvere s hlasným škrípotom otvoria. V nich stojí obrovský chlap s hnedými vlasami a nebeskými očami. Keď ma uvidí, obdivne sa pozrie na Josha. Josh sa nafukne, ale ja ho schladím.

,,Prišla som sama, takže sa nenafukuj." poviem Joshovi a on trápne sklopí zrak.

Zavedú ma do domu a vedú ma mnohými chodbami. Ideme do nejakého sklepu či čo. Na poslednom schode sa mi zastaví dych a ja si dám ruku na ústa.