,,My life is brilliant..." rozoznela sa gitara a do toho Jamesov spev.
,,My life is brilliant
My love is pure
I saw an angel
Of that I'm sure.
She smiled at me on the subway
She was with another man
But I won't lose no sleep on that
'Cause I've got a plan" spieva a ja si dám ruku na ústa.
Celý vesmír akoby sa zastavil. Len ja a on. No chápete?! On mi spieva! Ja viem...je to stará pesnička, ale...preboha keď...pre mňa to znamená veľa. Teraz už nepochybujem... ľúbim ho a moc.
,,You're beautiful
You're beautiful
You're beautiful, it's true" pozrie sa na mňa svojimi nebeskými očami a usmeje sa.
,,I saw your face
In a crowded place
And I don't know what to do
'Cause I'll never be with you
Yeah, she caught my eye
As we walked on by
She could see from my face that I was
Flying high
And I don't think that I'll see her again
But we shared a moment that will last till the end
You're beautiful
You're beautiful
You're beautiful, it's true
I saw your face
In a crowded place
And I don't know what to do
'Cause I'll never be with you" začne sa ku mne približovať.
Za to ja som tam stála ako socha a dívala sa naňho ako vyoraná myš.
,,You're beautiful
You're beautiful
You're beautiful, it's true" chytil ma za ruku a zahľadel sa mi do očí.
,,There must be an angel
With a smile on her face
When she thought up that I should be with you
But it's time to face the truth
I will never be with you" dospieva a gitara prestane hrať.
Nastane ticho. James sa na mňa díva s očakávaním. Ja som tam ešte chvíľu kamenne stála, ale nakoniec som sa spamätala a pomaly sa usmiala. Nasadila som široký úsmev a silno ho objala. Potom som sa odtiahla a podozrievavo som sa naňho pozrela.
,,Takžeee..." začne a chytí ma za boky.
Ja nadvihnem jedno obočie a čakám čo z neho vylezie.
,, ...už sa na mňa nehneváš?" spýta sa a ja nachvíľu nechápavo skrčím obočie, ale nakoniec mi to dojde a uškrniem sa.
,,Ty trdlo! Ja som sa ani nehnevala." zaškerím sa a James nahodí prekvapený pohľad.
,,Takže, toto všetko som robil na nič?!" povie a mávne rukou okolo seba.
,,Náhodou mne sa to páčilo. Aspoň si si to vyžehlil u ďalšieho prúseru. Toto je do záruky." žmurknem naňho a obidvaja sa zasmejeme.
O pár týždňov
Nervózne prešľapujem z nohy na nohu a srdce mám až kdesi v gatiach. Nebola som ani na raňajkach a ani na obede. Momentálne stojím pred našimi dverami a chystám sa vstúpiť. Posledný krát sa nadýchnem a pomaly vojdem. Všetky oči padnú na mňa. Deja vu. Opatrne zavriem dvere a otočím sa na chalanov. Prebehnem ich pohľadom a vzdychnem si.
,,James? Môžem s tebou hovoriť?" pohľad upriem na Jamesa.
,,Osamote." dopoviem a James s úsmevom prikývne.
Vojdeme do chodbičky a ja zavriem oči. Potom ich otvorím a zhlboka sa nadýchnem.
,,James..." začnem, ale on ma preruší.
,,Prečo si dnes nebola na raňajkách? A dokonca ani na obede? Kde si vlastne bola? Bál som sa o teba. Stalo sa niečo? Je ti zle alebo..." začne mleť tak rýchlo, že ho ani nestíham počúvať.
,,Som tehotná!" skočím mu do toho a on sklapne.
,,Hh to je vtip?" zasmeje sa, ale keď uvidí môj vážny výraz, celý zbledne.
,,Pre boha!" dá si ruku na ústa a zadíva sa do blba.
Ok. Vedela som, že to bude šok, ale žeby až taký? Veď budeme mať bábo. Dozvedela som sa to pred mesiacom. Louis mi povedal, že som v druhom mesiaci. Teda teraz už v treťom.
,,A ty si ho necháš?!" povie zrazu a mne spadne sánka.
,,Čo prosím?" nadvihnem obočie a prekrížim si ruky na prsiach.
,,Nechceš si ho nechať či?!" povie ešte stále bledý a ja začnem soptiť.
,,Čože?! Tak my budeme mať bábo a ty chceš, aby som si ho dala vziať?! Preboha! Veď to je živé stvorenie. Ako môžeš byť taký idiotský sebec?! Myslíš len na seba! Ak chceš po mne niečo také sebecké, tak si nemáme čo povedať. Zbohom." vychŕlim naňho a zabuchnem za sebou dvere na spálni.
Spod postele vytiahnem cestovnú tašku a ruksak. Najskôr však zavolám Louisovi.
,,Louis? Mám na teba väčšiu prosbu." poviem a z očí mi vypadne slza.
,,Nič nehovor. Idem pre teba." povie a zloží, ale to ja už revem ako besná.
Ten sprostý kretén! Do kufra nahádže všetky svoje veci a do ruksaku naperem ostatok. Po pol hodine výjdem spolu s ruksakom a kufrom na chodbu a vojdem do obývačky. Prejdem ku vchodovým dverám, keď zrazu sa za mnou ozve.
,,Dark! Počkaj! Kam ideš?!" povie James a ja zastanem.
,,Zbohom!" poviem bez toho aby som sa naňho otočila a vyšla von.
Vonku ma už čakal Louis. Bez slova naštartoval a odišiel. Viezli sme sa do mesta asi pol hodinu. Louis ma nechá chvíľu bývať uňho kým si nenájdem byt. Vojdem dnu a Louis mi ukáže hosťovskú a ja sa zložím. Zrazu niekto zaklope. Vojde Louis a posadí sa vedľa mňa. Chvíľu sa na mňa neisto díva, ale potom ma bezslova objíme. Ja začnem vypúšťať Niagárske vodopády.
,,Ten sebecký hajzel!" zavzlykám a on ma tuhšie objíme.
Po hodine som sa konečne upokojila a šla spať. Bol to pre mňa náročný deň. Podvedome som si pohladila bruchu.
,,Neboj drobček. Ja si ťa nedám. Si moje a nikto mi ťa nevezme." zašepkám a upadnem do spánku.
O pár týždňov
Ešte stále som u Louisa. Hľadám si byt, ale akoby sa mi všetky bytovky vyhýbali. Už som z toho v koncoch. Pomaly idem do štvrtého mesiaca a už to na mne začína vidieť. Teším sa. Ten drobec je moja jediná láska na tomto svete. Vždy keď naňho myslím, podvedome sa pohladím po brušku. Louis povedal, že mu nevadí keď uňho bývam, ale ja sa cítim ako parazit. Každý deň chodím do obchodu, aby som to Louisovi aspoň trošku vynahradila. Tak sa stalo aj dnes. Už už sa blížim k domu. Vytiahnem kľúče, ale to by som nebola ja keby mi nespadli. Do prčic. Zohnem sa pre ne a silno zafučím. To tehotenstvo je poznať. Zdvihnem ich strčím do kľúčovej dierky. Otvorím dvere a vojdem dnu. Vyzujem sa a idem smerom do kuchyne.
,,Ahoj Louis. Niečo som ti kú..." zaseknem sa v strede vety.
Hejlou people♥♥♥
Konečne som sa dokopala do písania. Potlesk! Dúfam, že sa páči.
♡Love you and thank you♡
ESTÁS LEYENDO
Weird? Only UNIQUE!
Hombres LoboŽivot je ťažký a namáhavý, ale treba ho brať s pokojom a humorom. A presne tým sa riadi Dark. Všetko berie s humorom, ale keď ju niečo naštve, nič a nikto ju nezastaví. Má veľmi horúcu hlavu. Rýchlo sa vytočí a potom to tak aj dopadne. Čo ak sa v je...
