I can't go out [SK]

12. kapitola

Bolesť chrbta spôsobená spánkom na tvrdom gauči ma donútila vstať. Z námahou som rozlepila oči a zistila, že je ešte stále noc. Vybehla som hore schodmi do rodičovskej spálne a prudko rozrazila dvere. Stále neprišli. Bola som už celkom zobudená, takže nemalo význam ísť opäť spať. Tak či tak by som nezaspala. Hodila som na seba predĺženú bundu a nemotorne vsúvala nohy do tenisiek. Nedarilo sa, čo len zvyšovalo moju podráždenosť.
Vyšla som na ranný, trochu chladný vzduch. Na sebe som mala legíny a pokrčené tričko, v ktorom som včera zaspala, ale bolo mi to úprimne jedno. Nasadila som si kapucňu a za pomerne veľkej tmy sa snažila splynúť. Bolo pol štvrtej ráno. Na uliciach som stretávala teenagerov v podnapitom stave. Niekoľkých som aj poznala. Boli to tzv. jednorazoví kamoši z klubov, ale nespoznali ma, lebo po prvé: Boli v stave, kedy by nepoznali ani vlastnú matku a po druhé: Mala som zahalenú tvár.

Stále mi visela v hlave myšlienka, čo také mi asi chcú povedať rodičia. To čakanie a neustále rozmýšľanie mi privolávalo akurát tak bolesť hlavy. Opäť som sa vybrala na koniec mesta k múriku. Po ceste som prešla okolo niekoľkých klubov, no zastavila som sa až pri poslednom. Ten bol neďaleko od môjho cieľa.

Pred klubom som zazrela známe blonďavé vlasy s ombré. Ihneď som vykročila k nej. Po jej boku stál chalan. Bol mi otočený chrbtom, no pripomínal mi Lea.

Prešla som okolo nich tak, že si ma nevšimli a sadla som si na lavičku blízko nich. Nicol a Leo sa rozprávali o mne. Teda skôr Nicol niečo mumlala. Ako inak, bola opitá. A ľudia pod vplyvom alkoholu vravia pravdu, či? Aj keď Nicol by dokázala klamať a pretvarovať sa ešte aj na detektora lží.

,,Musím ťa zoznámiť s mo-ojou kamoškou." Čikútalo sa jej a mala zjavný problém udržať rovnováhu.

,,Prečo?" zatiahol otrávene.

,,Takú hlu-upaňu ako je ona s-si určite ešte nestretol. Vo-olá sa Tara." Lea to viditeľne zaujalo.

,,Tá pekná Tara Fosterová z vašej školy?" Opýtal sa tónom, akoby ma nepoznal iba o mne počul. Dobrý herec! Toto chce standing- ovation. Prebehlo mi mysľou. Nika pokrčila obočie a zúžila oči do pomlčiek.

,,Minulý štvr-rtok, keď sme boli spolu u m-mňa doma som dala tú jej zúb-boženú fotku na insta-agram." Krava! Dobre som spravila, keď som jej neuverila. Vstala som z lavičky a postavila sa o kúsok ďalej. Keď som sa trochu pootočila, mohla som vidieť Leovi do tváre. ,,A tá mrcha mi potom uverila, že sa mi tam niekto hackol a následne tam tú fotku dal." Medzitým sa jej už prestalo čikútať. Aspoň mám potvrdené to klamstvo. Chcela som už odísť, ale čakala som ešte na Leovu reakciu. Ten sa iba zasmial a odtiahol ju od seba.
,,Podľa toho, čo som o nej 'počul' si myslím, že ti to neuverila iba to na teba hrala, zlato." Dal jej rýchly bozk na pery. Pousmiala som sa nad jeho slovami. Ako to, že ma tak dobre pozná?! Vtom sa nečakane zvrtol mojím smerom a narazil do mňa. Nestihla som odvrátiť tvár, a tak ma hneď spoznal. Pokrútil hlavou.
Nenápadne ku mne naklonil hlavu a zašepkal:

,,Choď tým smerom, kde sme sa stretli minule." Žmurkol a vbehol do klubu. Nika ešte stále postávala na tom istom mieste zo zamysleným výrazom. Pohľad na ňu a jej nedávny rozhovor ma priviedol na zlomyseľné myšlienky. Vydala som sa tým smerom, ktorým ma Leo poslal a nezabudla som pritom naraziť do Nicol.

,,Ty štetka! Zlomila si mi necht!"
Otočila som sa a videla ju sedieť na zemi, ako si cmúľa prst.

Vonku bolo znovu o čosi vidnejšie, áut na cestách pribúdalo, hluk mesta sa stupňoval. Za sebou som zaregistrovala pohyb. V domnienke, že to bude Leo som sa prudko otočila o stoosemdesiat stupňov.

,,Ááá..!" Zvýskla som, pretože  som nečakala, že Leo je hneď za mnou a tým pádom sme do seba hneď nabúrali. ,,Idiot!" Pošúchala som si hlavu a vzápätí sa rozosmiala.

,,Nejaká si dnes veselá." Skonštatoval a položil si ruku na moje ramená.

,,Nedotýkaj sa ma!" Odskočila som od neho, naoko naštvane.

,,Prečo? Stalo sa niečo?" Udivene na mňa pozrel a tentoraz ma chytil za lakeť.

,,Cítiť z teba Nicol!" Vyplazila som mu jazyk a vytiahla ruku z jeho zovretia. Pod vážnou tvárou som skrývala úsmev, za ktorý by ma pochválil aj samotný Grinch.

,,Aale čo?! Chceš, aby som sa šiel prezliecť?" Zaškľabil sa.

,,Ak chceš ostať pri mne, tak áno." Tentoraz som sa uškŕňala ja. Líšiacky sa usmial, no odpovede som sa nedočkala. Leo ma potiahol za ruku a rozbehli sme sa smerom k jeho domu.

,,Počkaj!" Zabrzdila som po pár metroch.

,,Čo jee?" Nadvihol obočie a zastal.

,,Nemám zaviazané šnúrky." Začala som si ich šnúrovať. ,,A nekrúť tými očami, lebo ak by som si ich nezaviazala, tak spadnem. Predpokladám, že ty by si ma nechytil, ja by som spadla, zomrela a potom by ti bolo zbytočné ísť sa prezliekať." Postavila som sa a začala utekať nenechajúc ho nič vysloviť.

》》》

,,Kam ideme?" Spýtala som sa, keď podišiel ku mne, samozrejme, už prezlečený a vyvoňaný.

,,Ja by som pokojne ostal aj u nás." Zašepkal a zvodne sa usmievajúc vykročil znova do útrob domu.

,,Ako chceš! Tak ja ťa nebudem otravovať. Dobrú noc!" Zakývala som mu, zavrela za sebou dvere, očakávajúc, kedy za mnou dobehne. Sekundu na to už zamykal dvere.

,,Kam utekáš?! Iba som si zbehol po cigarety!" Oblapil ma kolo ramien. Tentoraz som sa nechala nad čím sa uchechtol.

Vykročili sme po chodníku a diskutovali o úplných banalitách a veciach, ktoré by mi za normálnych okolností vôbec nenapadli. Keď som sa ho o pár minút spýtala o čom sme vlastne rozprávali, nikdy sme si nemohli spomenúť.
Leo si pár krát zapálil cigaretu, ale vždy sa mi podarilo ju nejako zahasiť a odhodiť. Po hodine sme obaja stíchli a len tak kráčali vedľa seba. Leo si opäť zapálil, no tentokrát som to nechala tak. Podozrievavo na mňa mrkol, akoby každú chvíľu čakal, že skočím po jeho cigarete. Mykla som nad tým plecami.

,,Už viem o čom sme sa bavili! Alebo skôr hádali." Vyhŕkol odrazu. Panebože, on nad tým stále rozmýšľa?

,,Asi to bola poriadna kravina, keď sme si na to nemohli spomenúť." Skonštatovala som.

,,Dosť veľká... Hádali sme sa, ktorý necht si dnes pri klube Nicol zlomila, keď si do nej 'nechtiac' drgla." Rozosmiala som sa na celé hrdlo, na čo sa ku me pridal aj Leo. My sme ale idioti!

,,Tak sa teda stavíme! Podľa mňa to bol prstenník!" Navrhla som a hneď mu podávala ruku.

,,Fajn. Ja som za prostredník, keďže ho ukazuje tak často a toto bola jednoznačne karma!" Celý vysmiaty mi podal ruku, no ja som ju odtiahla kvôli ďalšiemu záchvatu smiechu.

,,Ty si si nevšimol, že ti z ruky vypadla cigareta? Dokonca si ju pustil aj bez toho, aby som akokoľvek zasiahla." Šokovane sa pozrel na ruku a zvraštil obočie.

,,Vidíš aký máš na mňa vplyv?!" Pohoršene na mňa hľadel, no mykalo mu kútikmi úst. ,,Takže späť k našej stávke. Ak vyhrám ja..." Na chvíľu sa zamyslel a potom sa mu nebezpečne zablýskalo v očiach. ,,...tak pri našom najbližšom stretnutí, samozrejme aj s Nicol budeš hrať žirlivku, ktorá je do mňa zaľúbená až po uši a začneš sa s ňou o mňa hádať alebo aj sa môžeš aj pobiť, ak chceš. " Šibalsky sa usmial. Mykla som nad tým plecami.

,,Tak dobre. Ak vyhrám ja, tak ty mi zistíš či má môj brat frajerku."

,,Nemá. To ti môžem povedať hneď." Prehodil nezaujato.

,,Tak fajn! Všetkým kamošom budeš predstavovať Niku ako svoju frajerku." Milo som sa usmiala.

,,Niee! Čokoľvek len nie to!" Zatváril sa vydesene. Smola.
Stávku sme spečatili podaním rúk.

Vonku už bolo takmer úplne vidno. Leo ma odprevádzal domov, samozrejme, aj s cigaretou v ruke. V garáži už stalo zaparkované naše auto. Zazrela som ho spoza stromov. Zastavila som. Viditeľne som znervóznela, načo mi Leo podsunul cigaretu. Neodmietla som. Poriadne som si potiahla a vyfúkla dym. Na nič sa ma nepýtal. Zrejme vedel, že by mu to nepomohlo.

,,Maj sa!" Objala som ho a vykročila domov. Pred dverami som sa ešte otočila. Stále sa na mňa pozeral. Zakývala som mu a zavrela za sebou dvere...