Konečne sobota. Žiadna škola, žiadne povinnosti. Rodičia nie sú doma, takže ani upratovanie.
Okolo obeda som sa rozhodla, že je čas vyjsť z postele a najesť sa. Ešte v pyžame som zišla do kuchyne. To čo som uvidela ma donútilo štípnuť sa do ruky, aby som zistila, či sa mi náhodou nesníva.
,,Dobré ránko, braček! Čože sa stalo, že nevyspávaš opicu? Alebo si nebodaj chorý?!" Podišla som k nemu a priložila mu ruku na čelo.
,,Som zdravý, opicu nemám a už je deň, nie ráno." Na stôl položil tanier s raňajkami pre mňa.
,,Čo si do toho pridal? Je to otrávené?" Nedôverčivo som si ho premerala.
,,Môžeš ma už prestať vkuse z niečoho podozrievať? Len som ti chcel spraviť prekvapenie." Nahneval sa a šomrajúc si niečo popod nos opustil miestnosť.
,,Prepáááč." Okamžite som za ním dobehla. ,,Ale vidím, že sa tu deje niečo o čom ja neviem a tvoje správanie tomu len nasvedčuje. Doteraz si o mňa ani nezakopol iba sme sa hádali a zrazu sa o mňa staráš, akoby som mala už iba pár dní života. Rodičia sú tiež divní, o Chrisovi ani nehovorím. Ten je tu častejšie ako u seba doma, takže sa mi nesnaž nahovoriť, že všetko je v poriadku!" Lucas na mňa iba šokovane hľadel. Alebo to boli obavy, strach? Nastalo ohlušujúce ticho. Luke uhol pohľadom.
,,Dnes, najneskôr zajtra večer sa všetko dozvieš. Podľa toho, kedy prídu rodičia zo služobky." Vyslovil takmer nečujne poberajúc sa do svojej izby.
》》》
Odpočítavala som hodiny, minúty, sekundy, dokonca aj stotiny do príchodu našich. Čakanie som sa snažila skrátiť učením, no nijako som sa nemohla sústrediť. Vykašľala som sa na to, veď už máme iba dva mesiace do konca školského roka a ja mám známok dosť. Zababušila som sa do deky, trochu sa pomrvila v snahe nájsť svoju obľúbenú polohu, vložila slúchadlá do uší a privrela oči. Ležala som na gauči, aby som náhodou nepremeškala príchod fotrovcov.
Hodiny sa posúvali ďalej a ďalej, všetko zahaľovala hustá tma, no oni stále nikde. Pomaly, ale isto ma začala zmáhať únava, ktorej som sa po veľkom premáhaní poddala a nechala sa ňou aspoň na chvíľu premôcť.
YOU ARE READING
I can't go out [SK]
Teen FictionShe does miss having someone she can hug and be close to .... ,,Ahooj, moja potencionálna frajerka!'' Vybehol na mňa Jake hneď zrána. Tvár mu zdobil obrovský úsmev. ,,Ooch, daj pokooj! Už aj ty začínaš?'' Pretočila som očami. Školské klebety z nás u...