I can't go out [SK]

4. kapitola

Keď som vstala z postele zistila som, že som sama doma. Ak nerátam svojho brata. Predpokladám, že doobeda ani nevylezie z izby. Počula som ako v noci, lepšie povedané ráno, prišiel domov. Narobil pri tom taký rámus, že nechápem ako je možné, že tým nikoho nezobudil. Toto je normálne paranormal aktivity.

Čo ma prekvapuje najviac je, že rodičia nie sú doma. Majú totižto jedno pravidlo: Nech sa deje, čo sa deje cez víkend musí byť minimálne jeden z nich doma. A ak sa stalo, že neboli, tak stále nechávali odkaz na chladničke. A to sa stalo zatiaľ iba raz v celej našej histórii.

Pribehla som k chladničke. Nič.
Žiaden lístok.
Otvorila som ju. Prázdna.

,,Aaargh" zavrčala som. ,,To nikdy nemôžeme mať plnú chladničku!?" Šomrala som si popod nos.

Chcela som sa vrátiť späť do izby, keď mi niekto priložil ruky na oči. ,,Áaaa.." ľakajúc sa som vykríkla, až som nadskočila. Ako to, že som nepočula nikoho prichádzať?! Osoba za mnou sa rozrehotala ostošesť. Tento smiech poznám...

Otočila som sa, hodila sa mu okolo krku a poriadne ho vystískala. Ktovie, kedy budem mať ďalšiu príležitosť, keďže Chris k nám už nechodí tak často.
Odtiahla som sa od neho a vyčítavo spustila: ,,Chris, ty si taký idiot.. Nemôžeš prísť normálne, ako chodia bežní ľudia?" Znela som rozhorčene, ale v skutočnosti som bola rada, že prišiel.

,,Lenže ja nie som bežný človek. Ja som predsa tvoj milovaný starší brat." Uškrnul sa a vypol hruď.

,,Wow! To som nevedela." Poznamenala som. On moju poznámku prekvapivo odignoroval.

,,A teraz budem navyše aj tvoj rytier a zachránim ťa z pazúrov hladu." Spravil epickú pauzu a dodal. ,,Ak teda príjmeš moje pozvanie... " Kľakol si predo mňa a pokúsil sa nahodiť psie oči. Naozaj, iba pokúsil. ,,O čom, samozrejme, nepochybujem." Sebavedome ukončil svoje pozvanie na raňajky.

Tvárila som sa, že tuho premýšľam. V duchu som, ale skákala až po plafón. Bola som naozaj hladná.

,,A čo na to tvoja snúbenica? Nebude jej vadiť, že namiesto s ňou tráviš voľný čas so svojou sestrou?" Pozrela som sa mu do očí a čakala, čo odpovie.

,,Predstáv si, že nie je doma...Išla navštíviť svojho brata. Tým pádom sme si kvit." Potiahol ma za ruku a vliekol k dverám. ,,A nebuď taká zvedavá, lebo už som neskutočne hladný a ak hneď nevyrazíme, tak ti tu zomriem od hladu." Predniesol teatrálne a pustil ma. ,,A dobre viem, že ty by si to určite nechcela." Žmurkol na mňa.

Neváhala som ani sekundu a vybehla som hore prezliecť sa. ,,Do piatich minút som späť!" Zakričala som.

,,Keď budeš meškať čo i len sekundu idem po teba a bude mi jedno, či už si oblečená alebo nie!" Pohrozil mi.

Už som bola hotová, len som si prezliekala rifle, keď mi do izby vtrhol brat. ,,Cez limit..." poznamenal a prehodil si ma cez plece. Všemožne som sa snažila dostať na zem. Nič z toho. Iba som sa jej jemne dotkla. Aj to len preto, lebo Chris sa zohol po moje tenisky.

Prestala som sa snažiť z neho zliezť a porazenecky vzdychla. Vyšli sme na ulicu smerom k autu. Cítila som sa trochu trápne, keďže rifle som si stihla natiahnúť iba na jednú nohu. Po prvýkrát mi cesta k autu pripadala nekonečná. Akoby toho nebolo málo, akurát okolo prechádzal nejaký chalan. Po lepšom obzretí som zistila, že to bol Leo.

Pozrel sa mojím smerom a uškrnul sa. ,,Ahoj Fosterová! Ako ide život?"

Chris sa zastavil a 'nenápadne' počúval našu konverzáciu. Rifle sa mi medzitým zošuchli až k členkom. ,,Zdravím Leo...! Bol by si taký láskavý a prestal mi čumieť na zadok!?" Povedala som sladko.

,,Láskavosť nikdy nebola moja silná stránka, takže nie neprestanem." Odvetil podpichovačne. ,,Mimochodom, tá fotka je už preč." Oznámil mi akoby nič.

,,Naozaj?!" strhla som sa nadšením a nebyť reflexov môjho brata skončila by som na zemi. Konečne ma už tá fotka nebude 'strašiť'. Konečne mám od nej pokoj.

,,Nemáš zač..." žmurkol a pokračoval v ceste.

,,Netuším, o čo tu išlo a hrozne ma to zaujíma, ale som hladný, takže mi to vysvetlíš neskôr..." oznámil mi Chris dosť zaujato.

😜 😜 😜