I can't go out [SK]

14. kapitola

,,Slečna?! Vstávajte došli sme na poslednú zastávku. Ak chcete vystúpte, ak nie, tak o hodinu ideme späť do Leicesteru." Prebudil ma hrubý hlas šoféra.

,,Vystúpim. Dovidenia!" Vybehla som z autobusu. Keď odchádzal ešte som mu zakývala.
Do kelu! Zabudla som sa spýtať, kde som.

Trochu som sa prechádzala a podľa všetkého som bola v Londýne. Nečakala som, že sa tu dostanem za takýchto okolností, ale lepšie ako nikdy. Rodičia ma tu nikdy nepúšťali.

Rozhodla som sa spraviť si takú menšiu obhliadku mesta.
Po chvíli chodenia som pocítila hlad. Vo vrecku som nahmatala zopár peňazí. Polovicu som minula na jedlo a zvyšok si nechala do rezervy.
Rozmýšľala som, čo budem ďalej robiť. Sama som sa tu začínala nudiť. Je načase niekoho spoznať aj keď teraz ráno to mám trochu ťažšie, keďže väčšina mojich vrstvovníkov ešte vyspáva včerajšie žúrky. Snažila som sa nájsť vhodné miesto na zoznámenie, keď zrazu som ležala na zemi. Teda na chlapcovi. Trapaas. Zadržiavala som výbuch smiechu.

,,Nejaká trúfalá... Takto na chodníku som to ešte nerobil." Uškrnul sa.

,,Tak skoro ani nebudeš!" Ihneď som sa z neho zodvihla. Pozreli sme na seba a rozosmiali sa.

,,Som Cody." Natiahol ku mne ruku.

,,Tara." Stisla som ju.

,,Nečakal som, že takto skoro ráno nájdem vonku aj nejaké pekné dievčatá." Trochu som sa začervenala.

,,Popravde, tiež som nečakala, že hneď keď si pomyslím: ,,Bolo by treba niekoho spoznať," hneď v momente na niekoho narazím." Poviem celá nadšená.

,,Si odtiaľto z Londýna?" Zakecaný, tento chlapec.

,,Nie. Som tu prvýkrát. Preto som rada, že tu už niekoho poznám." Žmurkla som na ňho. ,,Môžeš mi ukázať nejaké miesto na odreagovanie?"

,,Čo tak moja posteľ?" Navrhol, načo som nadvihla obočie a zašomrala si zopár nadávok na jeho osobu. ,,Ok. Môžem ti ukázať miestne pamiatky a v noci plánujem ísť do klubu. Pridáš sa?" Bez rozmýšľania som ponuku prijala, aj tak by som nemala čo robiť.

》》》

Vonku bola tma, mesto pomaly ožívalo. Kráčali sme do klubu s názvom Hills. Oblečené som mala šaty, ktoré mi požičala Lea, Codyho kamoška. Boli celé čierne, pomerne krátke s výsrihom na chrbte. K tomu som si obula červené lodičky s platformou. Lea je naozaj zlaté a poriadne strelené dievča. Úplne zapadá do Codyho kruhu priateľov. Stihol ma zoznámiť už s celou ich partiou. Takmer ničie meno som si nezapamätala, ale nevadí. Dôležité bolo, že sa budem mať s kým baviť.

,,Poď, pozývam ťa na jeden. Taký malý shot na zoznámenie." Cody ma potiahol k pultu.

,,Nie, vďaka. Mám zakázané piť." Vzpierala som sa mysliac na mamine slová ohľadom mojej alergie. Nechcem predsa odpadnúť alebo neviem čo všetko sa mi ešte môže stať.

,,Ale tu si v Londýne, nie doma! Tu ťa nikto nepozná." Presviedčal ma a hneď už objednával.

Má pravdu. Túto párty budem považovať za poslednú, kedy sa nebudem riadiť tými sprostými pravidlami. Takže rozlúčková...

,,Tak teda, na zdravie!" Pozdvihli sme poháriky a hodili do seba celý ich obsah.

,,No vidíš, že to ide." Cody sa spokojne usmial. Úsmev som mu opätovala, alergiu hodila za hlavu a užívala si pártyživot.

Keď sme sa vrátili k zvyšku, alkohol mi už máličko opantával zmysly. Bolo mi to jedno. Po návrate domov to zrejme už nezažijem.

Zobrala som nejakého Codyho kamoša a vytiahla ho na parket. Užívala som si tanec a vychutnávala každý jeho dotyk. Neboli to chtivé dotyky, ale také prirodzené. Ani trochu úchylne. Po chvíli sme sa opäť presunuli k pultu a kopli do seba zopár pohárikov. V ústach ma zaštípalo, zakašlala som, pocítila slabý závrat. Zachmúrene som sa zachytila pultu, snažiac sa udržať rovnováhu. Vtom som si spomenula na svoju alergiu. Henry, ako som zistila, že sa volá  na mňa začudovane hľadel.

,,Už máš asi dosť... Viac ti vypiť nedovolím!" Oblapil ma kolo ramien a namieril si to von z klubu. Toto nie je z alkoholu, ty idiot! Mám alergiu! Keby tu tak teraz bol Jake...

,,Ja chcem ostať vnútri! Som v pohode, nevidíš?" Rozhodila som rukami stále sa premáhajúc, aby som sa nerozkašlala. Toto je posledný krát, keď si robím čo chcem. Potom to bude už iba život plný zákazov a príkazov. ,,Idem sa baviť! Ak nechceš, tak tu ostaň, ale ja idem naspäť dovnútra!" Zvrtla som sa a vrátila sa k nášmu boxu. V závese za mnou kráčal zmätený Henry.

,,Čaute banda! Ešte sa bavíte?" Zavesila som sa na Codyho až skoro spadol z nôh. Všetkých som preskenovala pohľadom. Ako odpoveď som dostala iba neurčité kývanie hlavami. Niektorí už mali úplne  vygumované mozgy nad čím som sa len uškrnula. Slabosi.
Keď nevedia piť, radšej nech nepijú... Myslím, že zvládnem oveľa viac ako oni všetci dokopy a to len preto, lebo mám na Slovensku tetu, ktorá k nám príde pár krát do roka a vždy prinesie nejakú domácu pálenku.

,,Poďme do ďalšieho baru, ale do toho, kde...uhm..uhm.. Vieš však?" Ozval sa jeden z nich a s očakávaním pozrel na Codyho. Náhle ma zaštípala pokožka, tak som sa od neho odtiahla. Reakcie alergie sa opäť dostavili.

,,Môžme. Tak vstávajte, zábava sa ešte len začína!" Nebezpečne sa mu zablyslo v očiach, čo mi trochu nahnalo strach. Za normálnych okolností by som s nimi radšej nešla, ale toto sa ani zďaleka nepodobalo bežnému životu.
😜😜😜