I can't go out [SK]

19. kapitola

Jemný tlak na perách mi rozlial teplo po celom tele. Toľko nehy v jednom jedinom bozku. Cítila som, ako do toho vložil svoju dušu, svoje bytie. Nedalo sa tomu odolať. Bolo to príliš silné a vábivé a nečakané. Čas chcel plynúť pomaly. V mihu sa to však všetko skončilo. Jake sa preľaknuto odtiahol a prudko postavil pričom sa mierne zapotácal. Obidvaja sme na seba šokovane hľadeli. Jake možno trochu s očakávaním. Nikto nevedel, čo robiť.

V pľúcach sa mi usadila ťažoba. Podráždene sa mi rozťahovala hore krkom až prešla v hrubý dlhotrvajúci kašeľ.

,,...Tak veľmi ma to mrzí, Tara. Ja som nechcel. Naozaj." Bojazlivo mi stískal prsty na rukách.

,,To je v poriadku." Venovala som mu hanblivý úsmev jemne opätujúc stisk jeho pevnej ruky.

,,Snáď sa teraz medzi nami nič nezmení!" Preľaknutý sa odtiahol o čosi ďalej.

,,Malo by sa?" Mykla som plecami ťažšími než kedykoľvek predtým. Jake si vydýchol.

,,Dáš si mentosku?'' S úsmevom ku mne natiahol ruku s mentolovými cukríkmi. Ja som samozrejme zabudla na pravidlá a cmúľala jedna radosť. Ku podivu mi to vôbec nepodráždilo hrdlo, čo si všimol aj Jake.

,,Vidíš odo mňa ti chutí všetko'' uškrnul sa polovicou úst a tou druhou pritom ani necukol.

,,Ty si neskutočný!'' Hravo som ho ťapla po chrbte, postavila sa pred neho, pohľadom ho preskenovala zhora-dole. ,,Ale aj tak ťa mám rada.'' Hodila som sa mu okolo krku napriek tomu, že pre mňa to bolo nebezpečné.

,,Veď ja teba tiež,'' zašepkal mi do vlasov držiac ma pevne pri jeho  tele. Náhle sa dostavilo pálenie, čo automaticky skazilo naše rozcítene rozpoloženie. Cítila som sa kvôli tomu mierne nepríjemne. Jake si to hneď všimol. ,,No ale musím uznať, že máš fakt dobré pery.'' Opatrne provokoval kútikom oka sledujúc moju reakciu. To je taký retardovaný chlapec toto... Asi práve preto ho mám tak rada.

:DDD