I can't go out [SK]

16. kapitola

Tobias

,,Fajn. O chvíľu som tam." Zložil som, náhliac sa do jedného z tých londýnskych bordelov. Cody mi opäť volal. Je to jediný človek, ktorý vie o mojej nepeknej minulosti. Nechápem, prečo sa z toho nepoučil a naďalej kšeftuje s drogami. Raz idiot, navždy idiot..
No stále je to môj najlepší parťák.

Putoval som tmavou uličkou pár metrov od baru. Pri lavičke pod pouličnou lampou bolo schúlené tmavovlasé dievča. Pravdepodobne vracala, a k tomu aj plakala. Nič nové. Znovu mi zazvonil mobil.

,,Čo zas, Cody?" Vybafol som otrávene. Dievča chúliace sa na zemi prudko dvihlo hlavu mojím smerom, no nemalo šancu ma zazrieť, keďže som bol v tme. Tvár mala rozmazanú avšak stále peknú.

,,Toby? Jeeej, ja volám tebe?" Prestal som ho vnímať. Mobil mi takmer vypadol z ruky, keď mi došlo, že to zúbožené dievča nie je nikto iný ako Tara Fosterová. O môj Bože! Pomóóóc, ja sa nechcem stretnúť s tou rozmaznanou hysterkou. Radšej by som umrel utýraný Codyho rečami, ako stretnúť Fosterovú. Neschopný akéhokoľvek pohybu som tam stál a pozoroval ju ako nejaký stalker. Spamätal som sa až keď sa ozvala.

,,Poznáš Codyho?" Asi počula náš telefonát. Cúvol som dozadu v snahe nenápadne odísť a tváriť sa, že som ju v živote nestretol. Niečo ma však nútilo pozrieť sa na ňu podrobnejšie. ,,Zavolaj ho!" Všimol som si ako ťažko dýcha. Triasla sa na celom tele, neschopná vysloviť zložitejšiu vetu. Zrazu mi jej prišlo ľúto.

,,Tara, čo sa ti stalo?" Opatrne som k nej podišiel. Stále som sa bál, že mi tak trochu vyškriabe oči za to, že som jej takmer bezdôvodne dal kopačky a následne zmizol. Keď chcela, vedela byť poriadne hnusná.

,,Zavolajte... Tobias?" Vypúlila oči. Vzápätí sa rozkašlala, takže dialóg zrejme skončil.

,,Áno, Tara... To som ja." Potvrdil som jej domnienky. Nevedel som, čo mám robiť. Bol som celkom zostresovaný, keď začala vypľúvať krv. Po nekonečných troch minútach prestala. Uľavilo sa mi. Kľačal som pri nej a hladil ju po chrbte. Pomohol som jej na nohy a podopierajúc ju sme sa vydali smerom bar, keďže predtým chcela, aby som jej zavolal Codyho.

,,Už nechcem ísť za Codym. Prosím." Pípla vracajúc sa späť k lavičke.

,,Tak ako inak ti môžem pomôcť?" Čupol som si k sediacej Tare s pohľadom upreným priamo do jej očí.

,,Mohol by si mi doniesť vodu?" Položila mi ruku na plece a jemné sa pousmiala. Šiel som kúpiť vodu, no cestou som sa za ňou stále otáčal, aby som sa uistil, že je v poriadku.

S plným pohárom som vyštartoval k Tare. Keď som si bral pohár, barmanka na mňa ešte s úškrnom žmurkla. Štetka. Tara sa hltavo napila. Pri druhom dúšku však všetko vypľula a chytila sa za hrdlo. V očiach sa jej leskli slzy. Videl som na nej, ako sa snaží vyzerať, že je všetko oukej aj keď ju pravdepodobne niečo bolelo. Prekonávajúc škaredé myšlienky  na nehanebnú, pomstychtivú Taru, s ktorou som kedysi chodil som ju opatrne objal okolo pliec.
Teraz to bolo iba obyčajné dievča, ktoré potrebovalo moju pomoc. Cítil som, ako sa celá triasla.

,,Myslím, že by som mal zavolať sanitku. Všetko bude fajn." Polohlasne som zašepkal.

,,Nevolaj!" Prudko rozšírila oči odrážajúce strach. ,,Radšej ma..." nestihla odpovedať.

,,Tara! Preber sa!" Zvolal som zúfalo, keď som videl, ako sa jej viečka pomaly zatvárajú. Niečo nezrozumiteľne zamrmlala a následne sa celou váhou oprela o mňa. V ušiach mi zaznieval jej prerývaný dych. Pulz mi vyskočil minimálne na 320. Ani samotný. .. by ma momentálne nedokázal vyľakať viac. Prečo preboha omdlela? Prečo som ju jednoducho iba neobišiel? Ochutnal som vodu, ktorú som je doniesol. Nebola čistá. Bol v nej primiešaný alkohol. Och Tara, čo sa to s tebou deje?! Poriadne som zanadával a vzal ju na ruky. Keďže sanitku mi zakázala volať, musel som ju vziať k sebe. Vložil som ju do svojej postele a chvíľu mlčky pozoroval. Musel som uznať, že bola pekná. No aj tak to bola osoba z mojej minulosti, ktorú som túžil nikdy nestretnúť.

😜😜😜