I can't go out [SK]

6. kapitola

Na druhý deň som vôbec nevyšla z izby. Chris ostal u nás a staral sa o mňa ako pravý starší brat. Rodičom sme zatiaľ nič nepovedali.

V hlave mi prúdilo snáď milión myšlienok naraz. Kto mi to urobil? Niekto ma chce zabiť? Ublížila som niekomu a teraz sa mi chce pomstiť?...

,,Tara" jemne ma oslovil Chris. Bola som taká zahĺbená do svojich myšlienok, že som si nevšimla, kedy prišiel. ,,Viem,že sa cítiš nahovno, ale musíš niečo zjesť a hlavne to musíme povedať rodičom." Stresujúci rodičia sú to posledné, čo potrebujem.

,,Fajn. Ale mám podmienku. Hneď teraz ma necháš odísť k Emily." Nutne som ju potrebovala. Moja psychika to už nezvláda. Ak mi teraz nepomôže ona, potom už asi nikto.

---

Emily

Sedela som na posteli vo svojej izbe. Už dva týždne som bola sama doma. Celé dva týždne som premýšľala o Tare. Nedokážem ju naďalej toľko ignorovať.

Náhle niekto zaklopal na dvere až som nadskočila. V poslednej dobe sa ľakám takmer všetkého, čo sa pohne.
Podišla som k oknu a vyzrela na vchodové dvere. Pred nimi stála Tara. Srdce mi vynechalo zopár úderov.
Panika zachvátila všetky bunky v mojom tele.
Rýchlo som sa však spamätala a vbehla do kúpeľne. Schmatla som make-up a horúčkovito si ho natierajúc po tvári som sa náhlila k dverám. Tara netrpezlivo búchala na dvere. Na chodbe som ešte mrkla do zrkadla. Chvalabohu! Nebolo mi vidno ani jednu modrinu.

Otvorila som dvere a nahodila presvedčivý úsmev, ktorý situáciu aj tak nijako neodľahčil. Tara sa iba mračila a namrzene mi hľadela do očí. Sklopila som pohľad a stiahla úsmev.

,,Odpusť mi." pípla som s pohľadom zapichnutým v neurčitom bode.

Každý pohľad na ňu ma bolel. Zničila som jej život kvôli svojej jednej posratej chybe. A potom, čo som sa dozvedela od jej rodičov o tých krvných testoch... Bolo mi zo samej seba zle. Potrebovala som si zapáliť ďalšiu cigaretu. Keď fajčím viac, bolí to menej.

*FLASHBACK*                                                                                             Z obývačky som počula vyzváňanie svojho mobilu. Očakávala som, že to bude znovu Tara, ale pre istotu som sa pozrela na display.

Neznáme číslo.

,,Prosím?" Zodvihla som otrávene.

,,Mmm... Hovorím s Emily?" ozval sa ženský hlas.

,,Áno to som ja. Kto volá?" Odvetila som už o čosi prívetivejšie.

,,Tarina mama - Claire. Potrebujem sa s tebou súrne stretnúť." Znela dosť napäto. Bála som sa, že zistila, čo sa stalo na tej párty. Aj keď pravdepodobnosť, že by sa tak mohlo stať je takmer nulová.

,,Jaaaj... To ste vy? Zdravím." Ako to, že nemám uložené jej číslo?!
,,Môžeme sa stretnúť kedykoľvek. Nemám s tým žiadny problém."

,,Tak fajn. Príď hneď teraz do Coffee Palace na rohu Steinovej ulice!"

- - -

Vošla som do spomínanej zastaranej kaviarne. V rohu ma už čakala Tarina matka. Vlasy rozcuchané, na tvári ani stopa po make-upe.
Potichučky som si prisadla.

,,Čo bolo také súrne?" Spýtala som sa opatrne po chvíli trápneho ticha, ktoré medzi nami panovalo.

Teta Claire si povzdychla a zhlboka sa nadýchla, akoby si chcela dodať odvahu.,,No vieš.. Ide o Taru. O tie výsledky z vyšetrenia, na ktoré sme ju poslali po tej udalosti z kaviarne." Jemne som prikývla.Na to už asi nikdy v živote nezabudnem. Myslela som si, že Tara umrie, ale dôvod tohto 'incidentu' mi bol neznámy. Aspoň, že Leo konal pohotovo a zachránil ju, pretože ja som sa nemohla ani pohnúť. Taká som bola prestrašená. ,,Tie výsledky nie sú ani v najmenšom pozitívne. Tare zistili chorobu." Na Claire bolo vidno ako bojuje so slzami. ,,Je to niečo ako alergia. Táto choroba je u nás ešte nepoznaná, ale podarilo sa mi nájsť jedného špecialistu z Francúzska. Je to síce ďaleko, ale bol našou jedinou nádejou." Hlas sa jej zlomil. Do žíl sa mi vlievali potoky strachu o Tarin život.