I can't go out [SK]

5. kapitola

Po výdatných raňajkách v centre mesta sme sa rozhodli ísť ešte na prechádzku a mňa čakal dlhý výsluch ohľadom tej fotky Samozrejme, zdráhala som sa, ale Christian je proste Christian. Nakoniec, som bola donútená všetko mu rozpovedať. Vykladala som mu všetko, čo sa dialo na párty, teda to, čo som si pamätala a udalosti v škole. Dokonca som mu prezradila aj to, že som sa pohádala s Jakeom. Pozorne ma počúval a ani raz neprerušil.

Skúmavo sa na mňa zahľadel. ,,Máš tú fotku?" Spýtal sa. Nechápavo som naňho pozrela a podala mu svoj mobil. Hodnú chvíľu ho pozoroval a potom preniesol svoju pozornosť na mňa. ,,Čo si pamätáš ako posledné?"

,,Noo... Ja neviem." Pokúšala som sa rozpomenúť. ,,Nepamätám si."

,,Do riti, rozmýšľaj!" Zaznel jeho zúfalý hlas.

,,Snažím sa." Zamrmlala som. Napínala som všetky mozgové závity... a vtom to prišlo. ,,Už viem!" Vykríkla som. Pár ľudí na ulici sa na mňa nechápavo otočilo. ,,Všimol si si niekedy tú kôlňu poblízko pubu? Myslím, že som šla tam..." pomaly sa mi rozjasňovalo. ,,Spomínam si, že som videla svetielko, tak som sa tam rozhodla ísť. Čakala som, že niekoho prichytím pri niečom neslušnom a rozkecám to ostatným." Mala som tak trochu zlomyseľnú chvíľku. ,,To je posledné, čo si pamätám," pokrčila som obočie. ,,A potom som bola odrazu na lavičke a Emily ma zúfalo prosila, aby sme už išli tak sme sa teda pobrali domov." dodala som.

,,A si si istá, že si nebola opitá?" Celý čas tuho rozmýšľal a vraštil pritom čelo.

,,Áno som." odpovedala som pevne. ,,A mohli by sme to už prestať riešiť?"

,,Nie nemohli. Ak je pravda, že si nebola opitá, tak v tom prípade to mohlo byť úmyselne ublíženie ti." Zvolal rozhorčene krútiac hlavou a znova sa podrobne zahľadel na fotku. Vybral aj svoj mobil a krčiac obočie striedavo pozeral na svoj a môj mobil.

,,Preboha!" Z ničoho nič zaznel jeho zlomený hlas. Prehrabol si vlasy a potom ma silno objal. Nechápala som, prečo to urobil, ale objatie sa neodmieta.

Stískal ma tak pevne, akoby sa bál, že mu zmiznem spod rúk.

,,Nevravím, že sa mi to nepáči, ale mohol by si mi povedať čo sa stalo?" Nechápavo som naňho zazrela.

,,Tara... Už si mohla byť mŕtva.." hlas sa mu poriadne zatriasol. Táto veta ho stála všetky sily. Znova ma objal.

,,Čo?? Nechápem.." Nezmyselne sa mi do očí nahrnuli slzy. Chris sa odtiahol, sadol si na lavičku a hlavu zložil do dlaní.

,,Chris hovor!" Začínala som sa báť.

,,Kurva!" Zúfalstvo v jeho hlase bolo neprehliadnuteľné. ,,Tara, veď na tej párty ťa mohli zabiť! Do čoho si sa zaplietla?! Čo s nimi máš?"

Nechápavo som nadvihla obočie. ,,O čom to preboha melieš? Vôbec netuším o čo tu ide, ale začínam mať strach..."

,,Ty naozaj nevieš?"

,,No nie.. len tak si z teba robím srandu." zaironizovala som.

,,To nie je smiešne!" zamračil sa. Nadýchol sa, ako keby si tak dodával odvahu. ,,Jeden môj mladší kamoš z partie sa zaplietol s drogami. Chcel vycúvať, ale už nemohol. Bolo neskoro. Vedel priveľa." Opäť sa zhlboka nadýchol, akoby ho to ešte stále trápilo a pokračoval. ,,Boli sme na jednej párty a vraj si dal veľmi nebezpečnú drogu a príliš veľkú dávku..." odfrkol si. ,,Pravdou však bolo, že on nedrogoval už pekne dlhú dobu." Striaslo ma, keď mi pomaly dochádzalo, prečo mi to hovorí. ,,V tú noc dokonca ani nepil. Nadránom sme ho našli pred pubom a vyzeral asi tak ako ty na tej fotke, s tým rozdielom, že jemu sa to stalo osudným."

Dvihol hlavu, ukázal mi jeho fotku a zahľadel sa na mňa. Nemohla som na ňu zaostriť svoj zrak, ale videla som tie fľaky a vzhľad mŕtvoly. Všetko sa mi rozmazávalo.

,,Prečo si mi doteraz o tom nič nepovedal?" vytisla som zo seba tichým hláskom.

,,Neviem. Zrejme nebol dôvod. Dokonca nemal ani pohreb. Naposledy som ho videl na tej žúrke a odvtedy o ňom nepadlo ani slovo. Všetci to chceli ututlať, lebo vedeli v čom lietal a akí sú tí ľudia nebezpeční." Robilo sa mi z toho všetkého zle. Stále na mňa upieral svoj zrak.

,,Kedy sa to stalo?"

,,Myslím, že niekedy pred rokom? Nie som si istý..." Aha. Tak túto udalosť si zapamätám podľa Tobiasa. Asi v tú dobu sme sa rozišli, takže by som na to obdobie zabudnúť nemala aj keď mi je zbytočné vedieť, kedy sa to stalo.

,,Dúfam, že ti je jasné, že tú drogu si nedal sám. Bola to vražda." povedal opatrne. Vedela som to, ale keď to povedal nahlas...

Prestala som vnímať okolie.
Pred očami mi svietilo iba jedno slovo.
Štyri spoluhlásky...,
jedna slabika...
SMRŤ

,,Tak, ako si sa k tým ľuďom dostala a čo si urobila, že sa ťa pokúsili..." viac som nedokázala počúvať a už vôbec nie odpovedať.

Celá som sa nepríjemne roztriasla. Chris ku mne ihneď priskočil. Už som ho nevnímala. V ušiach sa mi neustále ozývalo to prekliate slovo. SMRŤ, SMRŤ, SMRŤ... V snahe zastaviť to som si priložila ruky na uši, no nepomáhalo to. Klesala som k zemi. Padala som do temnoty... stále hlbšie a hlbšie...

No vtom sa tam objavili ruky. Ťahali ma späť k svetlu. Prudko som sa nadýchla a následne vydýchla.

,,Chris, ja sa bojím" zašepkala som rozochveným hlasom.

Nič nepovedal len ma vtiahol do svojho medvedieho objatia a hladil po vlasoch.

😜 😜 😜
To be continued...