Anjeli patria do neba

25/Alice

Sedela som pri ňom ešte dosť dlho. Avšak už za prítomnosti jeho mamy. Bola neopísateľne šťastná, keď sa dozvedela, že sa George dá liečiť. Oči sa jej rozžiarili a smutný výraz tváre nahradil malý úsmev. Hneď mi začala ďakovať ako keby som ja mohla za to, že nakoniec rozhodol liečiť. A za to som ja určite nemohla. Bolo to čisto jeho rozhodnutie, ktoré som ja nemohla ovplyvniť.

Bola som pri ňom už asi hodinu všetko bolo skvelé, rozprávali sme sa, smiali sme sa, no pokazil to jeden moment a to ten, keď si zo stola zobral mandarínku.

"Daj si," povedal podávajúc mi dva mesiačiky mandarínky.

"Neprosím si, ďakujem," slušne som odmietla pričom som dúfala, že ma už viac núkať nebude. To by však nebol George.

"Trvám na tom. Len tieto dva mesiačiky," hovoril s rukou natiahnutou smerom ku mne.

"Fakt nechcem," oponovala som. Nechápala som prečo mi proste nedá pokoj. Úplne skazil tú dokonalú chvíľu, ktorú som tam prežila. Za všetko mohlo iba to hlúpe jedlo.

"Alice..." začal znova, no jeho mama mu skončila do reči.

"Veď ju nechaj, keď nemá chuť na mandarínku," prehovorila pokojne.

"Nemáš chuť na mandarínku? Tak čo si dáš? Pomaranč, jablko, banán?" začal vystrájať. Chcela som aby sa upokojil aspoň pred vlastnou matkou, ale bola som rozhodnutá nič nezjesť. Mala som v pláne dokončiť to čo som začala.

"Preboha George, čo to tu vyvádzaš?" riekla zdesene.

"Mami, tomuto nebudeš rozumieť. Necháš náš ešte chvíľu samých?" opýtal sa jej tichým hlasom.

"Nie!" povedela pevne.

"Čože? Mami, potrebujeme niečo vyriešiť. Je to vážne," naliehal som. Ona sa na mňa iba spýtavo pozrela. Snažila som sa nerozplakať čo si asi jeho mama všimla.

"Bože! Veď ty tomu dievčaťu ubližuješ, aj po tom čo si sa rozhodol liečiť!" začala na neho kričať. V tom sa z mojich očí vykotúľalo zopár sĺz. Snažil sa mi pomôcť a ešte ho jeho vlastná matka považovala za toho zlého, ktorý mi ubližuje. A to všetko sa dialo iba kvôli mne.

"Prosím," povedala som tichým chrapľavým hláskom, "neobviňujte ho. Nerobí nič zlé. Môžete nás nechať samých?" chvíľu na mňa pozerala ako na blázna. Vlastne sa jej ani vôbec nečudujem.

"Už nemusíš aby som jej zasa len neubližoval!" vykríkol. Fakt som ľutovala, že som tam ostala. Nebyť mňa, nič z toho by sa nestalo. Jeho matka sa zmätene pozerala raz na neho a raz na mňa. Ja som jej prosebným pohľadom naznačila aby odišla. Konečne ma poslúchla, no nebola to pre mňa výhra bála som sa toho rozhovoru s Georgom. Najhoršie na tom bolo, že som mu nevedela klamať.

"Prečo znova neješ? Doma si nejedla to mi je jasné. Iba ma zaráža jedna vec. Ja som bol sebec, keď som sa nechcel liečiť a ty nie si? Uvedomuješ si vôbec ako hazarduješ so svojim životom?!" hovoril potichu a rýchlo. Tak rýchlo, že ja som ho ledva rozumela.

"Ja som sa snažila..."

"Tak prečo sa nesnažíš aj teraz? Už nechceš ten šťastný koniec, o ktorom si tu asi pred hodinou hovorila?" nekričal, nehovoril rýchlo. Hovoril úplne pokojne akoby mu to už aj bolo jedno. Nevedela som čo povedať, ako mám zareagovať.

"Chcem, lenže už nemám silu," sklopila som hlavu.

"Fajn. Tak si obaja ľahneme na posteľ a pekne si počkáme na smrť. Bez snahy, bez rozmýšľania. Obaja budeme sebeckí, tak nám bude najlepšie," celý čas čo to hovoril iba uhýbal pohľadom.
Iba som sa na neho nemo pozerala neschopná reakcie.

"Teraz ty ubližuješ mne, vieš?" konečne sa nám pohľady stretli.

"Viem." S nádejou v očiach ku mne znova natiahol ruku, v ktorej skrývaj dva mesiačiky mandarínky. Váhavo som zobrala do ruky jeden mesiačik a vložila si ho do úst. Za okamih som ucítila na jazyku sladkastú chuť mandarínky. Mozog mi nahováral aby som to ihneď vypľula, ja som to neurobila. Nemohla som kvôli Georgovi a najmä kvôli sebe.

"Teraz si to zjedla. Možno si to chcela, možno to bolo iba z trucu. Ale čo bude zajtra? Budeš jesť zajtra?" pozeral sa na mňa v otázkou v očiach, na ktorú som ani ja sama nevedela odpovedať.

Ahojteee!

Tak som tu zas aj s novou časťou. :D Ani neviem ako by som ja opísala túto časť. Ale spokojná s ňou veľmi nie som. Či môj názor zdielate, či nie, neviem. Preto budem rada ak svoj názor napíšete dole do komentárov. :)

Tak zatiaľ sa majte. Vidíme sa pri ďalšej časti. :)