Dvaja v jednom

Prvá kapitola- Sofia

                       „Vzchop sa ! Ideme do kina", vytrhol ma Miškin hlas zo zamyslenia. „ Nedovolím ti, aby si sa tu utápala v ľútosti," teraz už stála nado mnou s kôpkou oblečenia v rukách a čakala na moju reakciu. Chcela som jej len jednoducho odvrknúť, že mne sa nikam nechce a chcem zostať sa ľutovať doma, ale keďže sme s Miškou najlepšie kamošky od základnej, bolo mi jasné, že to u nej neprejde. A tak som s povzdychom vstala a zamierila do kúpeľne. Postavila som sa pred zrkadlo a zahľadela som sa doň. Bol tam môj odraz. Bol tam odraz 21-ročného dievčaťa s blond vlasmi, riasenou rozmazanou všade okolo očí a červenými fľakmi na tvári od plaču a únavy. Po tom čo som videla som sa znovu chcela schúliť do klbka na posteli. No namiesto toho som pustila studenú vodu v umývadle a umyla si tvár.

                      Vážne som nikam nemala chuť ísť, pretože po tom čo sa stalo mne tento týždeň by sa ani vám nikam nechcelo. V nedeľu som sa rozišla s mojím priateľom, lebo ako to už v dnešnej dobre býva zvykom jedna mu nestačila. V pondelok som vyletela zo skúšky. Ani sa nečudujem ,ani neviem, čo za predmet som to šla písať. A aby toho nebolo málo včera ma ešte aj vyrazili z práce. Nie žeby môj vysnívaný job bolo pracovať v bagetérii, no je to lepšie ako nič.

                    Bolo pol ôsmej keď sme nastúpili do autobusu a viezli sa do Auparku. Miška mala na sebe svetlý krémový top, ktorý jej zvýrazňoval orieškovo hnedé oči a tmavo hnedé vlasy. čierne nohavice jej robili ešte štíhlejšiu postavu. Ja som sa nemala chuť veľmi vyfintiť, a tak som mala na sebe obyčajné rifle a tričko. Dokonca ani na make-upe som si nedala veľmi záležať.

                   Po tom ako sme si od veľmi nesympatického a nevrlého staršieho pána kúpili lístky na nejakú sladkú romantickú komédiu, šli sme sa usadiť. Mali sme miesta v predposlednom rade 12,13. Vedľa nás sedel zrejme čerstvo zamilovaný pár, pretože si často vymieňali ústne tekutiny. A to pod pojmom často myslím celých 110 minút.

                   Film skončil, a my sme sa postavili na odchod tak ako ďalší 50 ľudí v sále. Po viac ako 5 minútach v hroznej tlačenici sa nám z nej podarilo dostať a zamieriť na toaletu. Rýchlosťou blesku som sa vopchala do jednej z piatich kabínok a pocítila už dlho očakávanú úľavu. Umyla som si ruky, otvorila dvere a zaznel dutý náraz.

                   Vykukla som spoza dverí a uvidela HO. Neviete koho? No predsa chudáka chlapca, ktorého som práve prevalcovala dverami. Zviechal sa zo zeme a neprítomne si držal hlavu. Podišla som k nemu a spustila som:" Ospravedlňujem sa, ja som ťa vážne nechcela udrieť tými dverami. Kto vlastne navrhoval túto budovu a dal tu tak hlúpo tie dvere? Je ti niečo? Si v por..." Moje slová sa rozplynuli v jeho nebesky modrých očiach. A nestratilo sa v nich len moje nezmyselné bľabotanie, ale aj ja sama.

                   Okrem jeho už spomínaných úžasných očí mu na hlave korunovali sexy rozstrapatené blond vlasy. Tvár mal bledú iba nad pravým obočím mal veľkú červenú vydutinu, ktorú som mu spôsobila JA. V tom mi oči nekontrolovateľne skĺzli na jeho plné srdiečkovo vykrojené pery. Nedokázala som sa nabažiť pohľadu nielen na jeho tvár, ale aj celé telo. Hoci bol oblečený, veľmi živo som si dokázala predstaviť jeho vypracované tehličky.

                    Moja fantázia pracovala naplno, keď zrazu prehovoril: „Nič sa nestalo..." usmial sa na mňa. Ten úžasný chlapec, ktorému som práve spravila na čele nepeknú spomienku, sa na mňa usmial detským šibalským úsmevom?! „ Na budúce budem vedieť, že nemám ísť tak blízko dverí, ktoré sa môžu kedykoľvek otvoriť." S jeho chrapľavým hlasom sa pohrával na polovicu smiech a na polovicu zvodný baliaci tón. „Volám sa Jakub," podal mi ruku. „Sofia," vyjachtala som spolu so zvoniacim telefónom. Chodbou sa už naplno rozliehala pesnička Rather Be, keď som si uvedomila, že ten telefón zvoní mne. Na displeji zúrivo blikalo meno a číslo Mišky. Až vtedy som si uvedomila, že tu nie je. Zdvihla som a z druhej strany sa ozval jej hlas: „ Kde si toľko? Čo si sa spláchla? Čakám ťa vonku pred vchodom!" Zložila. „Prepáč už by som mala ísť, vonku ma čaká Miška, teda moja kamaráta, nie taká kamarátka, ale sme spolubývajúce." Bola som veľmi nervózna. To sa mi ešte pri nikom nestalo. Cítila som sa veľmi hlúpo a tak som radšej mlčala a čakala čo povie. „ Dúfam, že sa ešte stretneme, Sofi, aj keby ma to malo stáť ďalšiu hrču na hlave." ukázal na inkriminované miesto nad obočím a usmial sa. Venovali sme si ešte dlhý pohľad a odišla som za svojou kamarátkou.

Tak máte tu sľubované video ;)