Dvaja v jednom

Trinásta kapitola- Sofia

Nastúpila som do Lukášovho audi na miesto spolujazdca. Bola som zmätený z toho čo vlastne Lukáš odo mňa chce. O čo mu ide. Ale hlavne moje myšlienky patrili Jakubovi. Zaujímala ma ešte jedna vec : „Lukáš prečo si mi poslal tú fotku?" „ Mal som to nechať tak? Aby sa na druhý deň Jakub tváril ako najlepší priateľ na zemi? Veď mne na tebe ešte stále záleží a mám ťa rád." vybalil na mňa Lukáš.

Rozhodla som sa nepýtať sa ho na ďalšie podrobnosti, ktoré sa stali medzi tou ľompou a Jakubom, lebo som nebola presvedčená o tom, že by bol úprimný. Naša cesta pokračovala v úplnom tichu, ktoré zachraňovalo po tichu hrajúce rádiu. Lukáš zastavil na krajnici tri ulice od môjho bytu a vypol motor. Nechápavo som sa naňho pozrela a samovoľne sa mi zrýchlil tep. Otočil sa na mňa a priblížil sa ku mne. Jeho tvár bola od mojej len niekoľko centimetrov a pohľadom preskakoval z očí na pery.

Cítila som sa nepríjemne v tejto situácii a chcela som čo najskôr vypadnúť z Lukášovej blízkosti. Nebála som sa toho, že by mi chcel nejako ublížiť, skôr sa so mnou chcel zblížiť. „ O čo ti ide?" opýtala som sa ho na rovinu. „ Ty necítiš ako to medzi nami iskrí? Ja viem, že ty si si potrebovala vyskúšať niečo iné a teraz keď vieš aké to je tak sa ku mne vrátiš. Veď sme boli dokonalý pár. Ja ťa milujem, už ťa nepodvediem." chytil mi tvár do dlaní. „ Ja viem, že ma nepodvedieš lebo my spolu už chodiť nebudeme!" vychrstla som mu to do tváre a otvorila som dvere auta.

Lukáš hneď na to otvoril dvere šoféra a vykročil ku mne. „Nechaj ma ísť!" vykríkla som a vykročila som ráznejšie po chodníku. Prekvapivo ma Lukáš nechal ísť, ale neodpustil si: „ Potom nerev že ťa milovaný Jakubko po mesiaci podviedol!" A mne už veľa nechýbalo a znova sa mi z očí liali slzy.

V byte bolo všetko pozhasínané a dievčatá už spali, tak som sa len prezliekla a tiež som si ľahla do postele. Po tejto noci som bola tak unavená, že som hneď zaspala.

Teplé slnečné lúče ma zobudili do nového dňa. Bol december, ale tak krásny deň mu mohol závidieť aj júl. Vyskočila som z postele a do kuchyne ma lákala príjemná vôňa lievancov. Lievance boli Miškinou špecialitou , a tak mi v momente začali tiecť slinky. Zabalená v mäkkom ružovom župane som docupitala do kuchyne a ako som predpokladala Miška tam plná energie tancovala a piekla lievance. Boli vynikajúce.

„Už nám povieš kde si v noci zmizla?" pokazila rannú idylku Saša. Nemala som vôbec chuť im všetko vyrozprávať, ale aj tak by to skôr či neskôr zo mňa vytiahli. Povedala som im všetko od záhadnej ememesky od Lukáša až po to ako som s ním išla domov. „Možno to bolo všetko inak," snažila sa Michaela obhajovať Jakuba: „ ja osobne si myslím, že Lukáš to nafingoval aby z toho mohol ťažiť." Zneistilo ma to, ale cez Vianoce som sa tým nechcela trápiť.