Dvaja v jednom

Dvadsiata piata kapitola- Sofia

Driemala som vo vani plnej voňavej peny a horúcej vody, keď zazvonil zvonček. Pokojne som zostala ležať lebo som vedela, že Saša otvorí. O niekoľko minút na mňa Saša revala spoza kúpeľných dverí: „ Nevedela som že máš nového fešáka. Práve ide hore." V tej chvíli som zmrzla. Jediný kto mi napadal bol Dávid. Počula som buchnutie dverí a rozhovor. Nebolo rozumieť slová, ale podľa hlasu to buď bol on alebo Jakub.

Bleskovo som sa utrela a chcela som sa obliecť, lenže pred tým ako som vošla do vane som dala veci, ktoré som mala na sebe do práčky a zapla ju. Začala som stresovať pretože som si nemala čo obliecť. Nemohla som tam ísť len v uteráčiku, ktorý nebol práve najdlhší. No nezostávalo mi nič iné. Zhlboka som sa nadýchla a vyšla z kúpeľne akoby nič.

Dávid tam stál a šokovane na mňa pozeral. Som si istá, že som sa v tej chvíli poriadne červenala. Nepovedal ani slovo. Nepohol sa iba očami si ma celú premeriaval. Tak som začala ja. „ Prepáč bola som vo vani. Prečo si prišiel?" spýtala som sa a hneď som si túžila niečo otrieskať o hlavu pretože to vyznelo akoby som ho tu nechcela. „ Išiel som do Prahy tak som sa zastavil. Potrebujem ti niečo povedať." odvetil. „ Cez Bratislavu do Prahy? Máš zvláštnu navigáciu. No von s tým." netrpezlivo som to chcela vedieť. „ Nechcela by si sa najprv obliecť? Nemôžem sa sústrediť." povedal úprimne. Cítila som ako sa mi červená farba ešte viac rozlieva po tvári ak to bolo ešte možné. Odcupitala som do svojej izby a obliekla som si prvé čo som našla v skrini.

Sadla som si oproti nemu na gauč a vyzvala som ho aby začal. „ Jakub si spomenul." vybalil na mňa a zostal čakať na moju odpoveď. No ja som bola ticho a tak pokračoval: „ Spomenul si na všetko, aj na tú noc pred haváriou." Nevedela som ako mám reagovať. Chcela som aby si spomenul. Ale teraz mám zmiešané pocity. Stále ho mám rada no asi moje city už ochladli. Stále sa nevyriešil ten večer, a navyše teraz je tu ešte aj Dávid, ktorý všetko komplikuje. Bolo by na mieste aby sme sa porozprávali, ale vyrieši sa tým niečo? Pýtala som sa sama seba. Bola som zmätená z toho čo vlastne chcem. „ Prečo si tu naozaj prišiel? Veď to si mi mohol aj napísať. A prečo si vlastne chcel aby som to vedela? Požiadal ťa o to Jakub?" vypadlo zo mňa po dlhej chvíli ticha. „ Ja som naozaj šiel do tej Prahy, no rozmyslel som si to a šiel som tu. Jakub ma sem určite neposlal, ani nevie, že som tu. Neviem prečo som ti to chcel povedať. Možno som ťa chcel len vidieť. A podľa tvojej reakcie vidím, že si z toho veľmi zmätená." snažil sa mi odpovedať na položené otázky.

„ Som zmätená pretože neviem ako by to bolo kebynebolo tej havárie. Neviem čo sa vlastne v tom klube stalo, ale to čo somvidela nehralo v jeho prospech. Keď som zistila, že je v nemocniciničilo ma to a chcela som mu pomôcť. Rovnako aj keď som ho videla ležaťv kóme potom sa prebudil a ďalšou ranou bolo, že si na mňa nepamätal,ale keď si znovu na všetko spomína neviem ako mám reagovať." povedala som muúprimne ako to je.