Dvaja v jednom

Štrnásta kapitola- Jakub

Zobudil som sa až okolo obeda. Prekvapivo ma po včerajšej noci nebolela hlava ani mi nebolo zle. Iba som cítil tú bolesť, ktorú som spôsobil Sofii, a ktorú som išiel napraviť. Predtým ako som odišiel som si dal ešte rýchlu sprchu a natlačil som do seba dva rožky. Vzal som kľúče, peňaženku, telefón a išiel som zachrániť čo sa dalo.

Pred vchodom som sa zhlboka nadýchol, aby som si dodal odvahy. Netušil som čo jej poviem, nemal som nič pripravené ani premyslené. Tak toto bude čistá improvizácia, len dúfam, že to vyjde. Strašia milá pani ma pustila do vchodu a ja som jej ako džentlmen vyniesol tašky s nákupom na piate poschodie. Vybehol som ešte o poschodie vyššie a zazvonil som.

Chvíľu trvalo, kým sa dvere otvorili, no nestála v nich Sofia ale Michaela. „ Môžeš... „ preskočil mi hlas „mi zavolať Sofi?" „Už odišla na sviatky domov, ale aj keby tu bola nechcela by s tebou hovoriť." úprimne dodala. „ Čo si to porobil Jakub?" Miška sa ma sklamane opýtala. Pozvala ma ďalej aby som jej to mohol vysvetliť. Radšej by som to vysvetlil Sofii, ale možno to ešte viac zaberie keď mi bude veriť aj jej kamarátka.

„Bol som opitý z včerajšieho večera si toho veľa nepamätám. S Lukášom sme okolo desiatej vyrazili do klubu, kde sme pili ako partia. Popil som toho veľa a hlavne som miešal rôzne druhy. Ďalej si pamätám až keď ma prebudila Sofia. Ale s tým dievčaťom, s ktorým ma našla Sofi som sa nevyspal!" na chvíľu som sa odmlčal a neskôr pokračoval: „Nikdy som jej nechcel ublížiť. Mám ju rád. A keby som bol triezvy tak to nikdy nespravím!"

„To čo sa včera stalo má až priveľa spoločného s Lukášom a myslím si, že je to podozrivé. Netvrdím však, že si v tom nevinne, a že nemám chuť ťa za to nakopať, ale najprv si to musíš vyriešiť s ňou. Nechaj tomu trochu času. A ja teraz už idem tiež domov lebo o pol hodinu mi ide vlak." „Aspoň ťa odveziem na stanicu." navrhol som jej. Súhlasila, tak som jej odniesol batožinu do kufra auta a obaja sme nastúpili.

Cestou sme viedli neviazaný rozhovor o všetkom. Hovorila mi zážitky so Sofi, ako sa spoznali a čo niekedy vyvádzali v škole. Veľa sme sa nasmiali a bolo nám dobre. Dospel som k záveru, že je to fajn baba.

Na naše prekvapenie na dvojprúdovej výpadovke sa netvorili kolóny a doprava bola plynulá. Padajúci sneh síce zhoršoval výhľad, ale dodával podával šmrnc 23. decembru. No zrazu som oproti sebe videl svetlá obiehajúceho auta , ktoré sa rútilo priamo na nás. V pravom jazdnom pruhu sa nachádzalo auto a ja som sa nemal kam pohnúť. Nekonečné sekundy plynuli trikrát pomalšie ako zvyčajne. Musel som niečo urobiť. Z celej sily som šliapol na brzdu. Všetko sa to odohrávalo ako v spomalenom filme. Auto začalo robiť hodinky na zasneženej vozovke a už som len pocítil silný náraz.